V sobotu 13. januára budú môcť obyvatelia Trnavy rozhodnúť o budúcnosti parkovacej politiky. Referendum má však háčik! Nie každý, kto podpísal petíciu, sa na ňom bude môcť zúčastniť.
Pod petíciu za miestne referendum sa len pred niekoľkými mesiacmi podpísalo vyše 25 tisíc ľudí. Z toho viac než 19 tisíc pochádzalo priamo z Trnavy. Iniciatíva nespokojných obyvateľov tak poľahky splnila všetky základné podmienky, na ktorých základe mesto vyhlásilo konanie miestneho referenda na sobotu 13. januára 2024.
V tento deň môže každý obyvateľ s trvalým pobytom na území mesta Trnava využiť svoje hlasovacie právo. Môže sa zúčastniť referenda v jednej z 25 okrskových miestností v čase medzi 7:00 a 22:00. Zoznam miestností, vrátane pridelených ulíc do jednotlivých okrskov, nájdete na webovej stránke mesta.
Podobne ako v prípade iných volieb, aj v rámci miestneho referenda majú zdravotne a fyzicky znevýhodnení obyvatelia možnosť využiť prenosnú hlasovaciu schránku. Požiadať o to môže vopred (osobne, mailom alebo telefonicky) do piatka 12.1.2024. Prípadne aj v deň konania miestneho referenda po oslovení príslušnej okrskovej komisie.
Predmetom miestneho referenda bude 5 otázok. Ku každej z nich bude môcť svoj súhlas alebo nesúhlas vyznačiť oprávnený občan na hlasovacom lístku v príslušnom rámčeku značkou „X“.
Referendové otázky:
- Súhlasíte so zrušením parkovacej politiky mesta Trnava upravenej všeobecne záväzným nariadením mesta Trnava č.609 zo dňa 27.6.2023 o dočasnom parkovaní motorových vozidiel na území mesta Trnava v znení zmien a doplnkov?
- Súhlasíte, aby podmienkou parkovacej politiky mesta Trnava bolo vybudovanie bezplatných záchytných parkovísk s minimálnym celkovým počtom 1380 parkovacích miest?
- Súhlasíte, aby podmienkou parkovacej politiky mesta Trnava bolo vybudovanie pravidelnej kyvadlovej mestskej autobusovej dopravy, zabezpečujúcej dopravu zo záchytných parkovísk do centra mesta Trnava?
- Súhlasíte, aby podmienkou parkovacej politiky mesta Trnava bolo regulované parkovanie len v zóne, kde počet parkovacích miest spÍňa množstvo miest určených v Pláne udržateľnej mobility? (PUM)
- Súhlasíte, aby podmienkou parkovacej politiky mesta Trnava bola skutočnosť, aby každý rezident zóny mohol v každej rezidenčnej zóne parkovať za rovnakých podmienok?
PLATNOSŤ REFERENDA NEZNAMENÁ ÚČINNOSŤ
Na Slovensku sa od roku 1993 vykonalo takmer 120 miestnych referend, väčšina z nich (70 %) však neúspešne. Podobne ako v prípade celoštátneho referenda, aj v lokálnych podmienkach je základným predpokladom úspešnosti dosiahnutie zákonom stanovenej účasti voličov. Výsledky miestneho referenda sú platné, ak sa na ňom zúčastní aspoň polovica oprávnených voličov a ak bolo rozhodnutie prijaté nadpolovičnou väčšinou platných hlasov účastníkov na miestnom referende. V kontexte Trnavy znamená nadpolovičná väčšina viac než 27 tisíc oprávnených voličov, ktorí odovzdajú svoju odpoveď do hlasovacej schránky.
Ani platné referendum napokon nemusí znamenať víťazstvo nespokojných občanov nad mestom. Aktuálne platná úprava zákona nedisponuje záverom o právnej účinnosti referenda. Samotná platnosť v konečnom dôsledku automaticky neznamená aj právnu záväznosť, teda reálnu vynútiteľnosť platného výsledku referenda prostriedkami právnej ochrany.
MORÁLNA OTÁZKA
V praxi tak môže dôjsť k zavrhnutiu výsledkov referenda poslancami mestského zastupiteľstva, čím by došlo k zmareniu celej iniciatívy. Podľa zákona žiadny poslanec (či už NR SR alebo miestneho zastupiteľstva) nie je viazaný žiadnymi príkazmi. Hlasuje podľa svojho vlastného uváženia, vedomia a svedomia. Otázne je, ak by referendum bolo úspešné alebo by k jeho úspešnosti nechýbalo veľa, či by nemali poslanci, reprezentujúci hlas ľudu, rešpektovať názor občanov z morálneho hľadiska.
viac k téme:
BOD NULA
Neochota poslancov klubu Za lepšiu Trnavu spočíva najmä v nejednoznačných následkoch referenda. Niektorí podporovatelia petície z právnych kruhov spočiatku tvrdili, že zrušenie aktuálne platného všeobecne záväzného nariadenia znamená návrat k predchádzajúcemu stavu z 3.9.2023 s čiastočnou reguláciou a nižšími sadzbami za parkovné. S týmto tvrdením nesúhlasí vedúci právneho odboru radnice, Igor Kršiak. Ten varuje, že úspešné referendum by mesto vrátilo do bodu nula, teda do stavu bez akejkoľvek regulácie. V takom prípade by, aspoň na nejaký čas, regulované zóny prestali existovať. Bezplatné parkovanie v celom meste by radnicu mohlo pripraviť o približne tri milióny ročne. Je však nepravdepodobné, že stav bez regulácie by trval dlhšie než niekoľko týždňov, maximálne mesiacov.
Scenár o možnom anulovaní parkovacej politiky v Trnave neskôr potvrdili aj samotní iniciátori petície. Odmietajú však zastrašovanie verejnosti výpadkami v rozpočte či neporiadku v parkovaní. Ponúkané vysvetlenia petičného výboru sú pomerne nejednoznačné, čo dlhodobo kritizuje aj vedenie mesta. Na referendovej stránke vysvetľujú, že „súčasná parkovacia politika má byť zrušená a mesto by do tej novej malo zakomponovať všetky v referende schválené otázky.“
IMIDŽ PETIČNÉHO VÝBORU
Napriek tomu, že pod petíciu sa v priebehu krátkeho času podarilo vyzbierať viac než 25 tisíc podpisov, úspešnosť ostrého referenda je stále diskutabilná. Netreba zabúdať, že k hlasovacej schránke môžu pristúpiť len obyvatelia s trvalým pobytom na území mesta, zatiaľ čo pod petíciu sa podpísali aj obyvatelia priľahlých obcí. Paradoxne práve tí, ktorých sa nové pravidlá pri každodennom dochádzaní dotýkajú najviac, sa na hlasovaní nebudú môcť zúčastniť.
Je tiež pravdepodobné, že časť tichých podporovateľov petície nakoniec nebude hlasovať z obáv pred potenciálnymi následkami zo strany vedenia mesta. Môže ísť priamo o zamestnancov úradu, prípadne iných inštitúcií zriaďovaných mestom. O strachu z pranierovania zamestnancov v minulosti hovoril aj predseda petičného výboru Rudolf Krajčovič.
Referendu nehrá do karát ani chaos, hádky a osobné spory vybraných predstaviteľov petičného výboru. Mnohí poslanci poukazujú na stratu rešpektu členov petičného výboru, reprezentovaného Rudolfom Krajčovičom, k rokovaciemu poriadku a vystúpeniam na pôde mestského zastupiteľstva. Pokrikovanie na poslancov, prerušovanie rečníkov a nerešpektovanie výziev vyriešil primátor vypnutím mikrofónu Rudolfovi Krajčovičovi. Ten si dokázal znepriateliť aj opozičných poslancov, ktorých obvinil zo snahy o privlastnenie si referendovej iniciatívy. Pre mnohých občanov nesúhlas so súčasnou parkovacou politikou nie je o osobách petičného výboru, či politických stranách, ktoré pôsobia na pôde Mestského zastupiteľstva. Petíciou a referendom chceli, aby sa konečne začali ich každodenné problémy riešiť. Aby konečne boli vypočutí. Ostáva im asi už len viera, že politická reprezentácia nezabudne na rovnicu, kto má slúžiť komu.
KOMENTÁRE ČLÁNKU :
Prvé miestne referendum v našom meste – už zajtra!