Prvá zmienka o sviatku Sedembolestnej Božej Matky sa viaže na cirkevný snem, ktorý bol v Kolíne nad Rýnom v roku 1412 ako odprosenie za urážky husitov ukrižovaného Krista a jeho Matky.
V roku 1727 zaviedol pápež Benedikt XIII. sviatok Sedembolestnej Panny Márie a ustanovil ho na piatok pred Kvetnou nedeľou. Pápež Pius VII. v roku 1814 predpísal tento sviatok pre celú katolícku cirkev a o rok neskôr pápež Pius X. ustálil liturgickou reformou ako trvalý deň sviatku 15. september. Na žiadosť slovenských biskupov dovolil Pius XI. dekrétom Celebre apud Slovachiae gentem (Slávna u slovenského národa) z 22. apríla 1927 používať po litániách invokáciu „Oroduj za nás Matka Sedembolestná“, čím Slovákom odobrili uctievať Sedembolestnú ako svoju patrónku.
Foto: Výrez z knihy P. Esterháziho Krátki Opis Milosťiwích Obrazow blahoslawenég.., zbierkový fond ZsM
Sedem bolestí Panny Márie
Najstaršie patrocínium Bolestnej Matky Božej na Slovensku patrí františkánskemu kostolu v Skalici z roku 1467. K milostivým vyobrazeniam Panny Márie siedmimi ranami prebodnutej v duchu Simeonovho proroctva o meči (Lk 2, 22-35) sa veriaci čoraz viac utiekali počas tureckej agresie. Symbolom, ku ktorému vyjadrovali úctu slovenskí veriaci, sa stala šaštínska pieta – socha sediacej Matky Božej s mŕtvym Kristom v náručí. Na jej sviatok si pripomíname sedem bolestí Matky Božej: Simeonovo proroctvo o osude jej syna v jeruzalemskom chráme na 40. deň po narodení Božieho syna; útek Márie a Jozefa s dieťaťom Ježišom do Egypta pred kráľom Herodesom; hľadanie 12-ročného Ježiša v chráme v Jeruzaleme; stretnutie Márie so synom na krížovej ceste. Piatou bolesťou bol pohľad Márie na pribíjanie a zomieranie Ježiša na kríži, šiestou prijatie mŕtveho Ježiša do matkinho náručia a siedmou uloženie Ježiša do hrobu.
Za obrazom Sedembolestnej Panny Márie v Šaštíne stojí grófka Coborová
V roku 1564 veľká ctiteľka Bolestnej Panny Márie grófka Angelika Coborová, manželka zástupcu uhorského palatína, grófa Imricha Cobora, dala vyhotoviť jej obraz po tom, keď ju manžel počas hádky vyhodil z koča. V smútku a v bolestiach hľadala útechu práve v utrpení Panny Márie kľačiacej pod krížom svojho syna a modlila sa za obrátenie manžela. Na jej orodovanie pán šaštínskeho hradu svoje správanie zázračne zmenil. Sochu z hruškového dreva umiestnili na stĺp pri hrade. Neskôr z obavy z jej poškodenia sochu uložili do Kaplnky sv. Imricha na hrade. Naspäť na pôvodné miesto ju vrátila manželka Adama Cobora, Barbora Erdödy. Zaviedla konanie slávnostných bohoslužieb, na ktorých sa čítavali loretánske litánie. Na jej orodovanie sa stalo mnoho zázračných uzdravení na tele i na duši, preto sa úcta k šaštínskej Panne Márie medzi ľuďmi rýchlo šírila.
Foto: Šaštínska pieta – drevená plastika, autor fotky – D. Krivdová, Archív fotografií a negatívov ZsM
Od roku 1732 prichádzali do Šaštína veriaci z blízkeho okolia aj z Rakúska, Čiech a Poľska. Na základe týchto svedectiev boli na príkaz ostrihomského kanonika a biskupa Pavla Špácaja do Šaštína vyslaní traja kanonici, aby vyšetrili ich pravdivosť. Kým prebiehalo vyšetrovanie, preniesli sochu do loretánskej kaplnky vedľa farského kostola, neprístupnej verejnosti. Po ukončení vyšetrovania 18. októbra 1732 ostrihomský arcibiskup Imrich Esterházi potvrdil listinou verejné uctievanie šaštínskej sochy Sedembolestnej Panny Márie. Jej zázračnosť potvrdil dekrétom pápež Urban VIII.
Chrám Sedembolestnej Panny Márie v Šaštíne
V 18. storočí kúpil šaštínske panstvo manžel cisárovnej Márie Terézie František I. Lotrinský. V roku 1733 sochu dostali paulíni, ktorí v obci postavili kláštor a pútnický Chrám Sedembolestnej Panny Márie. Dostavaný bol v roku 1744 a slávnostne ho vysvätili za účasti cisárskeho páru v roku 1764. Sochu Sedembolestnej Panny Márie preniesli na hlavný oltár vyrobený z červeného mramoru. Barokový chrám má šesť bočných oltárov s obrazmi J. L. Krackera.
V roku 1964 pápež Pavol VI. povýšil dekrétom Quam pulchra Kostol Sedembolestnej Panny Márie na baziliku minor, prvú na Slovensku. V roku 1966 bola Sedembolestná potvrdená za hlavnú patrónku Slovenska. Bazilika je dnes národnou svätyňou a mariánskym pútnickým miestom.
Použitá literatúra:
Esterházi, Pavol. Krátki Opis Milosťiwích Obrazow blahoslawenég Panni
KOMENTÁRE ČLÁNKU :
Okno do dejín Malého Ríma: Sviatok Sedembolestnej (Mater Dolorosa) Matky Božej