Znovu iba príklad
8. mája 2022 sa naprieč Európou diali slávnosti pri príležitosti skončenia druhej svetovej vojny v Európe. Zneli slávnostné prejavy hláv štátov a ďalších významných politikov. Duneli čižmy vojakov vzdávajúcich hold padlým vo vojne.
Osobitný význam získala, osobitnú pozornosť vyvolala vojenská prehliadka vo Varšave. Poľský prezident Andrzej Duda v šokujúcom prejave k armáde vyhlásil, že medzi Poľskom a Ukrajinou už nebudú nijaké hranice. Poľský prezident ďalej uviedol, že oba štáty vytvoria konfederáciu. Ukrajine to zjednoduší vstup do NATO, lebo Poľsko už členom NATO je a Ukrajina sa pridá k členovi NATO.
O deň neskôr Slovensko navštívila prvá dáma USA Jill Bidenová. Spolu s prezidentkou Čaputovou sa na skok vybrala na Ukrajinu. Čo tam obe dámy robili a s kým – slovenských zločincov s diktafónmi nezaujalo. O ďalšie dva dni bol odrazu na Slovensku Andrzej Duda. Priamo v prezidentskom paláci, Čo ho na Slovensko priviedlo? To tiež zostalo mimo pozornosti slovenských vraj profesionálov z masmédií.
Keď príde reč na príjmy v zdravotníctve či v školstve, o príjmoch novinárov nepadne ani slovo. Sú novinári takí skromní, alebo uhýbajú, aby pravda nevyšla najavo? Stačí omerta, správne zamlčiavanie informácií a úslužná voľba spôsobu, akým sa verejnosť necháva veriť vláde, vládnej koalícii, jej odborníkom na zdravotníctvo a vôbec na všetko, čo sa prezentuje verejnosti?
Stav demokracie na Slovensku je podmienený stavom slobody prejavu na slovenský spôsob. Za to, čo sa v štáte deje a čo sa Slovenskej republike deje vo všeličom deje, môže Heger, Matovič, Naď, Sulík, Korčok, Kolíková. Zemanová, Remišová a ich parťáci. Obrovský, nedocenený podiel na rozklade štátu a spoločnosti nesú masmédiá a ich spravodajskí redaktori. RTVS, TA3, JOJ, Markíza. Bodáková, Gombošová, Kajtárová, Wildová, a obrovský balík ďalších vezúcich sa v pelotóne úbohosti v mediálnom spravodajstve.
Kauza Kotleba
Špecializovaný trestný súd v Banskej Bystrici odsúdil Ing. Mgr. Mariana Kotlebu na štyri roky a štyri mesiace „natvrdo“. Konanie viedla samosudkyňa Špecializovaného trestného súdu Ružena Sabová. Konanie viedla tak, aby „dobre dopadlo“. Napríklad zvýšila počet z asi 300 osôb prítomných na odovzdávaní darovacích poukážok chudobným, ktorý uviedlo niekoľko svedkov vypočutých súdom, na 400 osôb.
Samosudkyňa si zadovážila dôkazy charakterizujúce sťažovateľa ako osobu porušujúcu zákony Slovenskej republiky. Na dosiahnutie tohto zámeru použila „výpis z Centrálnej evidencie priestupkov preukazujúci, že Marian Kotleba sa v roku 2015, 2018 a 2019 dopustil porušenia zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch spáchaním priestupkov proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa § 22 tohto zákona, za čo bol napomenutý a boli mu uložené pokuty v správnom a v blokovom konaní.
Podľa odpisu z registra trestov bol raz odsúdený za nedbanlivostný trestný čin k peňažnému trestu, pričom sa naňho hľadí akoby nebol odsúdený.
Súd preskúmal rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica z 19. 05. 2010, sp. zn. 5T/27/2010 vo veci Ing. Mgr. Mariana Kotlebu a zistil, že sa skutku ublíženia na zdraví z nedbanlivosti podľa § 158 Tr. zák. dopustil dňa 04. 09. 2009 tým, že nedal prednosť v jazde prichádzajúcemu vozidlu, v dôsledku čoho došlo k zrážke vozidiel a k vzniku zranení dvoch osôb.“
Kotleba zhodne so všetkými ostatnými fyzickými osobami má Ústavou SR zaručené základné právo na súdnu ochranu (čl. 46 ods. 1) a zároveň má Európskym dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd garantované právo na spravodlivý proces (čl. 6 ods. 1). Samosudkyňa, ktorá získavala svojrázne dôkazy proti Ing. Mgr. Marianovi Kotlebovi, nevysvetlila v odôvodnení svojho rozsudku, aký právny základ jej umožňuje postihnúť v trestnom konaní za minulé priestupky spáchané podľa priestupkového zákona. Ani nepriblížila právny základ, ktorý jej umožňuje „započítať“ Kotlebovi k trestnej sadzbe nedbanlivostný trestný čin, za ktorý sa podľa úradného záznamu hľadí akoby nebol odsúdený.
Ako každý, aj Ing. Mgr. Marian Kotleba má právo na ochranu pred neoprávneným zhromažďovaním, zverejňovaním alebo iným zneužívaním údajov o svojej osobe (čl. 19 ods. 3 Ústavy SR). Samosudkyňa Špecializovaného trestného súdu nepreskúmala, či toto právo je zachované vedením Centrálnej evidencie priestupkov, z ktorej čerpala svoje dôkazy proti Kotlebovi. Ani si nepoložila otázku na akom právnom základe je Centrálna evidencia priestupkov zriadená. Neporušuje ochranu zaručenú každému podľa čl. 19 odsek 3 Ústavy SR?
Kotleba je fašistický zločinec, lebo to všetci vieme. Aj takto možno parafrázovať odôvodnenie rozsudku súdu prvého stupňa, hoci na prvý pohľad je dôveryhodný. Má predsa štyridsať strán.
Postup, aký uplatnila proti Kotlebovi samosudkyňa Špecializovaného trestného súdu vyvoláva podozrenie, že samosudkyňa sa pri uplatnení sudcovskej právomoci vo veci Ing. Mgr. Mariana Kotlebu dopustila trestného činu zneužitia právomoci verejného činiteľa (§ 326 Trestného zákona). A že konanie, ktoré vo veci viedla, malo ďaleko k spravodlivému súdnemu konaniu. Na prvý pohľad rozsiahly, myšlienkami skromný rozsudok priviedol ku konaniu o odvolaní. Pred najvyšším súdom.
Rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vyhlásené 5. apríla 2022 popoludní sprevádzala rozsiahla mediálna kampaň na sociálnych sieťach. Zapojili sa do nej predstavitelia vládnych a provládnych politických strán. Kampaň smerovala k vytvoreniu verejnej mienky presvedčenej o tom, že Marian Kotleba rozsudkom Najvyššieho súdu SR vo veci 4 To 1/2021 z 5. apríla 2022 stratil mandát poslanca Národnej rady.
„Najvyšší súd SR (NS SR) potvrdil rozhodnutie Špecializovaného trestného súdu (ŠTS), že Marian Kotleba (ĽSNS) je vinný zo spáchania extrémistického trestného činu. Zároveň v zmysle článku 81a ústavy stratí mandát poslanca Národnej rady SR, pretože bol odsúdený za úmyselný trestný čin. Na sociálnej sieti to uviedol nezaradený poslanec parlamentu Juraj Šeliga (Za ľudí).“
„Na rozhodnutie súdu reagovala aj vládna strana Sloboda a Solidarita (SaS), ktorá vo svojom profile na sociálnej sieti napísala, že „tunajšia pobočka Kremľa má ďalšieho potvrdeného neonacistu“.
Podľa podpredsedu strany SaS napriek tomu, že Marian Kotleba vyviazol s podmienkou, rozsudok potvrdil, že je neonacista a že spoločnosť nemôže tolerovať propagáciu extrémizmu.“
„Ak niečo vyzerá ako kačica a kváka ako kačica, je to kačica. Keď sa niekto oháňa nacistickými symbolmi, je fašista. Keď niekto rozdáva šeky v hodnote 1 488 eur v deň výročia vyhlásenia Slovenského štátu, je to jednoznačne fašistická symbolika a zaslúži si spravodlivý trest,“ uviedlo na sociálnej sieti hnutie Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti (OĽaNO).“
Televízia označovaná za najúčinnejší prostriedok masmediálneho spravodajstva vytvorila z konania na Najvyššom súde Slovenskej republiky o odvolaní Ing. Mgr. Mariana Kotlebu a o zániku jeho mandátu hlavnú spravodajskú udalosť dňa 5. apríl 2022. Reportáže pripravili najvýznamnejšie hviezdy televízneho spravodajstva na Slovensku. Zlatica Švajdová Puškárová a Viktor Vincze pre TV Markíza. Ján Mečiar a Lucia Barmošová pre TV JOJ. Janette Štefánková a Timotej Pisch pre RTVS, Martin Linhart pre TA3. V každej televízii sa na príprave „spravodajskej senzácie“ o Ing. Mgr. Marianovi Kotlebovi podieľali viacerí ďalší, menej popularizovaní redaktori. V každom príspevku sa veľký dôraz kládol na zánik mandátu Ing. Mgr. Mariana Kotlebu.
Na ten kládli televízni redaktori dôraz aj v nasledujúcich dňoch
Zák. č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii a o zmene zákona č. 195/2000 Z. z. o telekomunikáciách v znení neskorších predpisov ustanovuje povinnosti adresované masmédiám a ich spravodajcom. Podľa § 16 písm. b) vysielateľ je povinný zabezpečiť objektívnosť a nestrannosť spravodajských programov a politickopublicistických programov; názory a hodnotiace komentáre musia byť oddelené od informácií spravodajského charakteru.“
Spravodajstvo o rozsudku najvyššieho súdu vo veci odvolania poslanca Ing. Mgr. Mariana Kotlebu a úvahy prizvaných expertov o ňom v ani jednej z uvedených televízií nebola objektívna a nestranná. Zatajovala verejnosti, že na rozsudok najvyššieho súdu nadviazalo Rozhodnutie predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 1044, PREDS-86/2022 z 19. apríla 2022 k zániku mandátu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky. A to, že smrdí. Smrdí z dôvodu, že ho pripravil a „prijal“ podpredseda Národnej rady Slovenskej republiky Gábor Grendel „prevzatím“ právomoci Mandátového a imunitného výboru Národnej rady Slovenskej republiky. Vypustením tejto informácie došlo k porušeniu § 16 písm. b) zákona o vysielaní a retransmisii, ktorý ukladá povinnosť vysielateľom rozširovať objektívne a nestranné informácie.
Príbeh dostáva pokračovanie a v ňom nový rozmer.
Gábor Grendel, podpredseda Národnej rady Slovenskej republiky, vydal Rozhodnutie predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 19. apríla 2022 k zániku mandátu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky č. 1044, PREDS-86/2022.
V Rozhodnutí sa uvádza:
„Beriem na vedomie, že
dňa 19. apríla 2022 mi bolo doručené oznámenie o právoplatnosti rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky za úmyselný trestný čin sp. zn. 4 To 1/2021 z 5. apríla 2022, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňom jeho vyhlásenia v trestnej veci poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Mariana Kotlebu.
Podľa čl. 81a písm. f) Ústavy Slovenskej republiky mandát poslanca zaniká dňom právoplatnosti rozsudku, ktorým bol poslanec odsúdený za úmyselný trestný čin, a teda mandát poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Mariana Kotlebu zaniká dňom 5. apríla 2022.“
Rozhodnutie neuvádza dôvod, pre ktorý predseda Národnej rady Slovenskej republiky Boris Kollár nepodpísal Rozhodnutie predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 19. apríla 2022 k zániku mandátu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky. Úkonom poveril podpredsedu Národnej rady Slovenskej republiky Gábora Grendela, zároveň aj podpredsedu poslaneckého klubu parlamentnej strany OĽaNO.
Bez ohľadu na motiváciu, postup, ktorý uplatnil predseda Národnej rady Slovenskej republiky Boris Kollár a podpredseda národnej rady Gábor Grendel nie je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky ani so zákonom č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.
Ústava Slovenskej republiky ustanovuje v čl. 2 ods. 2 zásadu Čo nie je dovolené, je zakázané. Podľa čl. 2 ods. 2: „Štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.“
Podľa čl. 90 ods. 1, prvá veta ústavy: „Predsedu Národnej rady Slovenskej republiky zastupujú podpredsedovia.“
Predseda národnej rady má právomoc ustanovenú čl. 89 Ústavy SR a § 43 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov. Podľa § 44 písm. b) zákona o rokovacom poriadku podpredsedovia národnej rady zastupujú predsedu národnej rady v určenom poradi a v plnení jeho úloh, ktorými ich poverí. Na prvý, laický, pohľad podpredseda národnej rady Gábor Grendel konal podľa zákona, lebo predseda národnej rady Boris Kollár ho poveril úlohou súvisiacou so zánikom mandátu poslanca Ing. Mgr. Mariana Kotlebu.
Taký prístup k uplatneniu § 44 písm. b) zákona o rokovacom poriadku je protizákonný, ba aj protiústavný.
Predseda národnej rady môže poveriť vlastným zastupovaním iba v súlade s čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. To znamená, že zastupovaním môže poveriť jedného z podpredsedov Národnej rady Slovenskej republiky iba v rozsahu svojich právomocí; právomoc právne významným spôsobom pojednávať o zániku mandátu poslanca nie je zahrnutá do ústavou ani zákonom zverenej právomoci predsedu národnej rady.
Právomoc predsedu národnej rady je neprenosná a neprevediteľná na inú osobu, lebo zákon o rokovacom poriadku nemá ustanovenie dovoľujúce prenos či prechod právomoci predsedu parlamentu na inú osobu. Na akom právnom základe, podľa čoho Gábor Grendel zastupoval predsedu Národnej rady Slovenskej republiky vo veci zániku Kotlebovho mandátu?
Mandát poslanca Národnej rady Slovenskej republiky požíva aj procesnoprávnu ochranu ustanoveniami zákona č. 350/1996 Z. z. v znení neskorších predpisov. V okolnostiach Kotlebovho prípadu zánik jeho mandátu proklamoval podpredseda Národnej rady Slovenskej republiky Gábor Grendel. Bez právomoci sa vecou zaoberať či už v medziach vlastnej právomoci alebo z titulu poverenia predsedom národnej rady Borisom Kollárom.
Podľa platného právneho poriadku Slovenskej republiky, právomoc, ktorú si oktrojoval Gábor Grendel, Ústava v spojení so zákonom č. 350/1996 v znení neskorších predpisov zveruje do právomoci Mandátového a imunitného výboru.
Podľa § 57 ods. 1 písm. g) zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky: „Mandátový a imunitný výbor rokuje vo veciach straty mandátu poslanca alebo jeho zániku; svoje návrhy podáva národnej rade.“
Podľa zákona č. 350/1996 Z. z. v znení neskorších predpisov o zániku mandátu Ing. Mgr. Mariana Kotlebu mal konať Mandátový a imunitný výbor Národnej rady Slovenskej republiky a následne na návrh tohto výboru plénum Národnej rady Slovenskej republiky.
Stalo sa, no iba „naoko“ a neskoro.
Mandátový a imunitný výbor o veci konal v čase, keď už existovalo Rozhodnutie predsedu Národnej rady Slovenskej republiky o zániku poslaneckého mandátu č. 1044 z 19. apríla 2022. Na základe tohto rozhodnutia poslanca národnej rady Ing. Mgr. Mariana Kotlebu nevpustili do budovy národnej rady. Inými slovami, keď mu zamestnanci Národnej rady Slovenskej republiky znemožnili výkon poslaneckého mandátu, keď musel opustiť svoju kanceláriu poslanca v budove národnej rady, vrátiť počítač a ďalšie pomôcky, ktoré pri prebratí funkcie poslanca prevzal na úkony spojené s výkonom poslaneckého mandátu, nedialo sa to podľa § 57 ods. 1 písm. g) zákona o rokovacom poriadku.
Až o týždeň neskôr, ako záležitosť zániku mandátu vybavil vo svojej fiktívnej právomoci podpredseda Národnej rady Slovenskej republiky Gábor Grendel, sa touto záležitosťou zaoberal Mandátový a imunitný výbor. V skutočnosti Mandátový a imunitný výbor iba predstieral rokovanie, ktoré v okamihu, keď sa uskutočnilo, nemalo nič spoločné s úlohou, akú má Mandátový a imunitný výbor Národnej rady podľa § 57 ods. 1 písm. g) platného zákona o rokovacom poriadku.
Mohlo by vás zaujímať:
Mandátový a imunitný výbor o tom rokoval 26.04.2022.
Takýto postup bol dobrý iba na predstierania, že poslancovi Ing. Mgr. Marianovi Kotlebovi mandát zanikol v súlade s platným právnym poriadkom, a preto v súlade s ochranou, aká sa zaručuje v Slovenskej republike ako v materiálnom právnom štáte.
Aj keď masmédiá priamo nemôžu za priebeh udalostí, aj v tomto prípade ide o dôkaz nekvalifikovanosti a servilnosti v práci slovenského mediálneho spravodajstva. S prispením „zločincov s diktafónmi“ sa verejné záležitosti stavajú na hlavu, vláde a vládnej koalícii sa tlieska za každé porušenie ústavy a zákonov. Až tam nás dostali pudlíci v kožiach strážnych psov.
Prečo to robia?
Udalosti sa zlievajú v jedinom bode. V ňom sa tají úžas. Prečo robia také detinské chyby pri napĺňaní svojich snov, zámerov a plánov?
Všeobecné súdy vynášajú rozsudky zdanlivo blízke členom vlády. V skutočnosti výhodné pre tých, proti ktorým sú. Blaha dostal žalobný základ pre sťažnosť, o ktorej ESĽP, ak kvôli Slovensku zásadne nezmení pohľad na úlohu slobody prejavu v demokratickej spoločnosti, nemôže rozhodnúť inak, ako v Blahov prospech.
Darmo si budeme hovoriť, že Kotleba je fašista, keď ho pripravili o mandát spôsobom, ktorý je triviálnym porušením právneho poriadku Slovenskej republiky. Podpredseda Národnej rady Slovenskej republiky Gábor Grendel svojím správaním zavdal príčinu na to, aby Slovenská republika v Štrasburgu znovu prehrala spor pred ESĽP. „Vypratal“ z parlamentu jeho poslanca, hoci vybaviť to mal vo svojej réžii Mandátový a imunitný výbor. Prečo sa Grendel do veci staral? Neveril Mandátovému a imunitnému výboru? Zavďačoval sa šéfovi OĽaNO?
Podpredseda vlády Slovenskej republiky Richard Sulík sa približne v rovnakom čase pričinil o vznik sporu, v ktorom dal výraznú vyhliadku na víťazstvo Ficovi.
Sú naši ministri a politici celkom povznesení nad zákony, medzinárodné dohovory aj nad Ústavu Slovenskej republiky? Vedome nahrávajú opozícii? Alebo nevedia zákon čítať? Nevládzu mu porozumieť? Čo je horšie? Ak si zákon nevládzu prečítať alebo ak mu nevládzu porozumieť?
Čaputová sa odrazu vytasí s názorom na slobodu prejavu, za aký by ju neobdivoval ani žiak najzaostalejšej osobitnej školy. Koho tak chce získať? Očariť?
Kto nám to vládne? A kto s diktafónmi a počítačmi bez rozumného slova asistuje týmto politikom? Tí všetci sú spolupáchateľmi demontáže demokratickej formy vlády a materiálneho právneho štátu. Základných hodnôt prvého článku, prvého odseku Ústavy Slovenskej republiky.
Autor:
doc. JUDr. Ján Drgonec, DrSc.
emeritný sudca Ústavného súdu SR
KOMENTÁRE ČLÁNKU :
Sudca Drgonec o slobode prejavu na Slovensku: Je to ľudské právo, nie právo médií