Kauza Soták
Ing. Vladimír Soták je predseda Klubu 500 a šéf Železiarní Podbrezová. Jedným slovom – významný priemyselník. V jednom okamihu sa už nevládal prizerať nečinne tomu, čo so slovenským hospodárstvom stvára vláda SR či prezidentka SR. Skrátka, hrdinovia početných ďalších príbehov obmedzovania materiálneho právneho štátu v mene Ukrajiny. Prezidentka je Ukrajinka. Jej poradcovia rovnako. Sláva Ukrajine. Už na jeseň možno nebudeme mať pohonné látky na cestu do zamestnania a zo zamestnania. Nebudeme môcť svietiť, no poradíme si, ak vyšrófujeme žiarovky. Sovy a netopiere tiež nesvietia a ako vidia! Nebudeme mať ani čo do úst, no nevadí. Ako národ sme obézni. Zníženie hmotnosti sa pozitívne prejaví na zdraví národa. Dosvedčí každý Sabaka.
Vladimír Soták podrobil vládu kritike. Použil ostré, podľa citov členov vlády príkre a neslušné slová. A predsa ho kvôli nim nevzali na zodpovednosť. Až o niekoľko dní neskôr prasklo, že aj on je členom organizovanej skupiny. Dokonca podporujúcej terorizmus. Čo s takým chlapom?
„Vyšetrovateľ Prezídia Policajného zboru, národnej kriminálnej agentúry, odboru Západ vykonáva pod ČVS: PPZ-112/NKA-ZA1-2022 preverovanie trestného oznámenia, z ktorého vyplýva, že Slovenská republika a firmy pôsobiace na území Slovenskej republiky nakupujú suroviny a produkty z Ruskej federácie, najmä plyn a ropu a financie z predaja týchto surovín a produktov potom môžu slúžiť alebo slúžia Ruskej federácii na vedenie vojny proti Ukrajine, kde sú páchané vojnové trestné činy a trestné činy terorizmu.
Vec je preverovaná ako podozrenie spáchania trestného činu financovania terorizmu podľa § 419c ods. 1, 3 písmeno a), b) Trestného zákona a trestného činu založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny podľa § 296 Trestného zákona,“ uvádza sa v liste, ktorý istotne nebol od Onegina.
Podľa čl. 152 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky: „Výklad a uplatňovanie ústavných zákonov, zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov musí byť v súlade s touto ústavou.“
Aj výklad zák. č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon musí byť v súlade s čl. 152 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky. Nesmie sa podať iným spôsobom, mimo príčinnej súvislosti s Ústavou Slovenskej republiky.
„Len zákon ustanoví, ktoré konanie je trestným činom a aký trest, prípadne iné ujmy na právach alebo majetku možno uložiť za jeho spáchanie.“ (čl. 49 Ústavy SR).
Z citovaných ustanovení možno vyvodiť, že právne postavenie páchateľa sa podľa Trestného zákona prijatého v Slovenskej republike priznáva jedine subjektom súkromného práva, predovšetkým fyzickej osobe alebo skupine (kolektívu) fyzických osôb.
V okolnostiach prípadu PPZ-112/NKA-ZA1-2022 vyšetrovateľ Prezídia policajného zboru, národnej kriminálnej agentúry vykonáva vyšetrovanie pre nákup surovín a produktov z Ruskej federácie, ktoré môžu slúžiť alebo slúžia Ruskej federácii na vedenie vojny proti Ukrajine.
Ruská federácia je štát. Nie je fyzickou osobou. Na území Ruskej federácie žije skupina fyzických osôb, ale tie vojnu proti Ukrajine nevedú spôsobom, ktorý by umožnil ich stíhanie za terorizmus v skutkovom stave, pre ktorý sa preveruje trestné oznámenie PPZ-112/NKA-ZA1-2022. V okolnostiach prípadu ide o štátny terorizmus, ktorého sa dopúšťajú orgány Ruskej federácie. Štátny terorizmus nie je predmetom trestnej zodpovednosti za skutky vymedzené slovenským Trestným zákonom.
Slovenská republika a rovnako tak „firmy pôsobiace na území Slovenskej republiky“ nemôžu znášať trestnoprávnu zodpovednosť za podiel na štátnom terorizme skôr, ako sa štátny terorizmus upraví Trestným zákonom ako protiprávne správanie.
Túto okolnosť zdanlivo možno „zachrániť“ extenzívnym výkladom Trestného zákona.
V skutočnosti po extenzívnom výklade práva v aplikácii Trestného zákona nemožno siahnuť. Extenzívny výklad trestného práva je hrubým porušením zásad a podmienok materiálneho právneho štátu, ktorý je pod ochranou článku 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky.
Slovenská republika nemá právne relevantnú možnosť ustanoviť trestnoprávnu zodpovednosť iného štátu za štátny terorizmus. V medziach svojej jurisdikcie môže ustanoviť iba trestnoprávnu zodpovednosť za jednotlivé formy účasti slovenských subjektov súkromného práva na štátnom terorizme.
V platnom právnom poriadku Slovenskej republiky neexistujúca trestnoprávna zodpovednosť za štátny terorizmus sa dá označiť za závažnú medzeru v právnom poriadku Slovenskej republiky. Zakladá dôvod pre novelizáciu Trestného zákona, hoci nepatrí k zámerom uplatňovania verejnej moci na Slovensku podľa koaličnej dohody v súčasnom volebnom období. Ani novelizáciou Trestného zákona nemožno vytvoriť právny základ pre trestným oznámením navrhnutý postih Slovenskej republiky a firmy pôsobiace na území Slovenskej republiky za v minulosti uskutočnený nákup surovín a produktov z Ruskej federácie. Išlo by o retroaktívne uplatnenie Trestného zákona odporujúce Ústave Slovenskej republiky.
„Trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona účinného v čase, keď bol čin spáchaný. Neskorší zákon sa použije, ak je to páchateľa priaznivejšie.“ (čl. 50 ods. 6 Ústavy SR).
Vyšetrovanie pre nákup surovín a produktov z Ruskej federácie, ktoré môžu slúžiť alebo slúžia Ruskej federácii na vedenie vojny proti Ukrajine, sa vedie aj podľa § 296 TZ.
Založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny sa môže dopustiť iba skupina osôb, ktoré páchajú trestnú činnosť. Nakoľko účasť na štátnom terorizme nie je v Slovenskej republike predmetom úpravy Trestného zákona, nijaký subjekt práva nemôže znášať trestnoprávnu zodpovednosť ani podľa § 296 TZ.
Legislatívna nečinnosť Slovenskej republiky v tvorbe práva súvisiaceho so štátnym terorizmom má za následok, že v okolnostiach prípadu dochádza k zneužitiu právomoci verejného činiteľa na strane vyšetrovateľa Prezídia Policajného zboru, národnej kriminálnej agentúry, odboru Západ vykonávaním vyšetrovacích úkonov podľa Trestného poriadku v skutkovom stave, ktorým sa nespĺňajú právne podmienky pre vedenie trestného stíhania. Právne bezdôvodným uplatňovaním Trestného poriadku v skutkovom stave, ktorý nie je predmetom úpravy trestného práva hmotného sa nezmyselne prehajdákavajú prostriedky štátneho rozpočtu v čase, keď je všeobecne známe, že štát trpí nedostatkom finančných zdrojov potrebných na plnenie úloh štátu. Vyšetrovanie porušuje Ústavu Slovenskej republiky a jej zákony (TZ a TP). Ba aj zdravý rozum.
Na prvý pohľad kauze Soták chýba súvislosť so slobodou prejavu. Konšpirační teoretici naznačujú, že to tak nie je. Kauza Soták vraj môže byť aktom zastrašovania za nevhodné uplatnenie slobody prejavu kritikou hospodárskej politiky vlády. Kto vie.
Zlodeji pravdy
Verejná moc sa v spoločnosti delí. Na sklonku 17. storočia sa John Locke vytasil s myšlienkou deľby verejnej moci s tým, že dobre organizovaná moc má byť trojzložková. Charles Louis Montesquieu k tomu v 18. storočí doplnil, že tri moci by mali zahrnúť zákonodarnú, výkonnú a súdnu moc. Trojdelenie verejnej moci sa v našich časoch stále viac prežíva. Treba zložitejšie usporiadanie moci, no nikto nevie, aké. Našiel sa náhradník pre zlé časy. Moc verejnej mienky kontrolujúca všetky tri zložky štátnej moci. Masmédiá sa stali predstaviteľom moci verejnej mienky.
Význam existencie moci verejnej mienky spočíva v dotváraní deľby moci, v prekonávaní nedostatkov trojdelenia moci medzi štátne orgány, ale nie v presune verejnej moci z orgánov štátu na inštitúcie moci verejnej mienky (masmédiá) a ich redaktorov.
Udialo sa však čosi, čo by malo fungovať inak. Masmédiá sa stali predstaviteľmi moci verejnej mienky. Pomerne nezávislými, lebo vzťah verejnosti a masmédií spočíva na silnej spätnej väzbe – masmédiá vyslovujú názor verejnosti, ale súčasne výrazne pôsobia na formovanie a formulovanie názorov verejnosti. Tým, že svoje názory, niekedy opodstatnené a odôvodnené, inokedy laické a zbrklé, často odtrhnuté od reality, postavené na hlavu alebo úmyselne lživé a uvážene zavádzajúce podsúvajú verejnosti nielen na vysvetlenie udalostí pútajúcich jej záujem, ale aj na to, aby podľa svojho uváženia upútali záujem na konkrétne udalosti a tie premenili na clonu, v ktorej zmizne výhľad na iné udalosti. Oveľa závažnejšie pre formovanie verejnej mienky, než sú udalosti, o ktorých masmédiá hovoria, ba a i vykrikujú.
ESĽP úlohu masmédií ako hovorcu verejnej mienky zhrnul do označenia „strážny pes“ (public watchdog). Na Slovensku od parlamentných volieb vo februári 2022 žijú a pracujú novinári – pudlíci slovenskej demokracie. Musia byť navoňaní a načesaní. Horlivo krútia chvostíkmi. Panáčkujú na zadných. Ministrom a lídrom parlamentných strán podávajú prednú labku. Zo slobody prejavu na slovenský spôsob zmizli novinári plniaci úlohu strážnych psov. Takmer všade samý kolaborant pera podvrhávajúci verejnosti slová vlády, jej členov a predákov vládnej koalície.
Zločinci s diktafónmi neplnia ani základné poslanie. Rozširovať k verejnosti informácie o verejných veciach. Ak tak z nedostatku fantázie urobia, tak aspoň skreslene. Klamú už dva roky o mnohých zisteniach o COVID-19. Jeho objave, vlastnostiach, účinkoch, vedľajších účinkoch, rizikách.
S rovnakým zaujatím a osobným presvedčením falšujú informácie o dianí na Ukrajine.
Názorný príklad: v máji 2022 sme odrazu z Ukrajiny začali dostávať menej ruského plynu. Hoci deň predtým prezident Zelenskyj v televíznom prejave k poslancom národnej rady ubezpečoval, že z Ukrajiny Slovensku nijaké problémy s plynom nehrozia. Ako túto správu spracovali slovenské masmédiá?
„Cez Ukrajinu prúdi menej ruského plynu,“ uviedla RTVS (Správy. 11. máj 2022)
„Ukrajina obmedzila tok plynu,“ zaznelo z TV JOJ (Ranné správy. 12. máj 2022)
Zásadný rozdiel je vo vyznení správy. V dojme vyvolávanom v príjemcoch informácie. RTVS hovorí, že cez Ukrajinu prúdi menej ruského plynu. Na vine môžu byť Rusi, lebo nám cez Ukrajinu odoslali menej svojho plynu.
JOJ vrhá na záležitosť iné svetlo. Ukrajina obmedzila množstvo plynu, ktoré prúdi rozvodnými potrubiami položenými naprieč jej územím. Vyznenie prvej formulácie je protiruské. Vyznenie druhej formulácie vyvoláva odpor verejnosti voči Ukrajine. Je možné, že práve o to ide v spravodajstve oboch objektívnych a nestranných televízií?
Uvedený príklad nepribližuje výnimku z obvyklého. Ilustruje, čo je v mediálnom spravodajstve na Slovensku obvyklé. Spravodajské príspevky sú pripravené tak, aby popierali, zapierali, kradli pravdu.
Rovnako rozšírenou metódou v spravodajskej činnosti masmédií je predstieranie, že udalosť sa vôbec neudiala.
KOMENTÁRE ČLÁNKU :
Sudca Drgonec o slobode prejavu na Slovensku: Je to ľudské právo, nie právo médií