Zástupcovia Právnickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave, Právnickej fakulty Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach, Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky a Slovenskej advokátskej komory prijali po odborno-vedeckej rozprave a okrúhlom stole „Zákonnosť a efektivita trestného konania s dôrazom na prípravné konanie“ ako spoluorganizátori podujatia uskutočnenom na pôde Právnickej fakulty UK spoločné vyhlásenie k aktuálnej téme zlepšovania zákonnosti a efektivity prípravného konania.
„My, predstavitelia najvyšších justičných orgánov, akademickej sféry a advokátskej samosprávy, považujeme v kontexte aktuálneho vývoja v justícii za potrebné zdôrazniť niekoľko základných princípov, bez ktorých nemôže byť úspešne napĺňaný účel trestného konania (t.j. spravodlivé potrestanie páchateľov pri súčasnom rešpektovaní základných práv a slobôd),“ napísali uznávaní odborníci na Slovensku vo svojom spoločnom vyhlásení, ktoré uzrelo svetlo posledný júnový deň.
Mohlo by vás zaujímať:
V obsiahlom texte stanoviska upozornili na viacero elementárnych zásad, na ktoré je potrebné v rámci trestných konaní striktne dbať. Nie je to iba o spolupracujúcich obvinených, teda kajúcnikoch, ako to možno vyplýva z nášho titulku. Problematika, ktorú sa odborníci rozhodli verejne komunikovať, je oveľa zložitejšia a širšia.
Orgány činné v trestnom konaní si musia plne uvedomiť svoju skutočnú úlohu, ktorou je podľa § 2 ods. 10 štvrtá veta Trestného poriadku s rovnakou starostlivosťou objasňovať okolnosti svedčiace proti obvinenému, ako aj okolnosti, ktoré svedčia v jeho prospech, a v oboch smeroch vykonávať dôkazy tak, aby umožnili súdu spravodlivé rozhodnutie.
Ako svoje stanovisko experti naformulovali? Ich vyhlásenie prinášame v plnom znení, bez cenzúry.
- Účinný boj proti trestnej činnosti a spravodlivé potrestanie jej páchateľov je možné dosahovať výlučne zákonnými prostriedkami, a to pri plnom rešpektovaní základných práv a slobôd fyzických a právnických osôb. Každý pokus uplatňovať v trestnom práve prístup „účel svätí prostriedky“ musí byť odmietnutý ako neakceptovateľný a nezlučiteľný s princípmi demokratického a právneho štátu.
- Nevyhnutným predpokladom spravodlivého trestného procesu je, aby každé relevantné podozrenie zo zneužitia inštitútov trestného konania, osobitne väzby ako zaisťovacieho prostriedku, bolo spoľahlivo vyšetrené.
- Štát – reprezentovaný predovšetkým zákonodarnou a výkonnou mocou – je povinný vytvárať orgánom činným v trestnom konaní, súdom i obhajcom taký zákonný rámec pre ich pôsobenie, aby bolo možné viesť trestné konanie efektívne, avšak nikdy nie na úkor znižovania základných práv a slobôd garantovaných Ústavou Slovenskej republiky a medzinárodnými dohovormi. Súčasťou účinnej ochrany práv zároveň musí byť aj dôsledné rešpektovanie nielen autonómneho postavenia orgánov činných v trestnom konaní, nezávislosti súdov a sudcov, ale i nezávislého výkonu advokátskeho povolania a nezávislosti advokátskeho stavu.
- Trestné právo ako celok i jeho jednotlivé inštitúty je potrebné uplatňovať s ohľadom na princíp ultima ratio a jednotlivé zásahy do základných práv a slobôd musia byť realizované len v naozaj nevyhnutnom rozsahu na dosiahnutie účelu trestného konania. V konkrétnostiach ide o rešpektovanie aj (no nielen) týchto pravidiel:
Náležité odôvodnenie rozhodnutí orgánov prípravného konania, ktoré dáva odpoveď na všetky pre rozhodnutie relevantné otázky.
K využívaní inštitútu spolupracujúceho obvineného, resp. svedka musia orgány činné v trestnom konaní a súdy pristupovať zvlášť obozretne, a to vzhľadom na zvýšené riziko účelovosti výpovede takejto osoby výmenou za ponúknuté alebo získané výhody, ktoré v podmienkach Slovenskej republika zahŕňajú až možnosť zastavenie trestného stíhania spolupracujúceho obvineného.
Orgány činné v trestnom konaní si musia plne uvedomiť svoju skutočnú úlohu, ktorou je podľa § 2 ods. 10 štvrtá veta Trestného poriadku s rovnakou starostlivosťou objasňovať okolnosti svedčiace proti obvinenému, ako aj okolnosti, ktoré svedčia v jeho prospech, a v oboch smeroch vykonávať dôkazy tak, aby umožnili súdu spravodlivé rozhodnutie. Rezignovanie na plnenie tejto povinnosti môže viesť (a spravidla aj vedie) k deformáciám pri presadzovaní spravodlivosti prostredníctvom trestného konania.
- Každé trestné konanie môže byť predmetom otvorenej verejnej diskusie a aj legitímnej kritiky. Napriek tomu je potrebné dôrazne odmietnuť akékoľvek neprimerané a dehonestujúce útoky voči sudcom, prokurátorom, policajtom, ale i advokátom. Demokratická spoločnosť musí rešpektovať slobodu prejavu, no súčasťou jej fungovania musí byť aj základný rešpekt voči justičným orgánom a ochrana ich predstaviteľov pred neprimeranými atakmi (najmä od predstaviteľov iných zložiek štátnej moci), ktoré môžu byť až prostriedkom neprípustného nátlaku na ich rozhodovanie, resp. výkon ich povolania.
- K inštitútu spolupracujúceho obvineného, tzv. kajúcnikov:
Inštitút spolupracujúceho obvineného, resp. svedka je významným procesným nástrojom v boji proti organizovanému zločinu. Presadzovanie verejného záujmu na odhaľovaní závažnej trestnej činnosti a potrestaní jej páchateľov však nesmie viesť k porušeniu Ústavou Slovenskej republiky a medzinárodnými dohovormi chráneného práva na spravodlivý proces.
Preto k využívaní inštitútu spolupracujúceho obvineného, resp. svedka musia orgány činné v trestnom konaní a súdy pristupovať zvlášť obozretne, a to vzhľadom na zvýšené riziko účelovosti výpovede takejto osoby výmenou za ponúknuté alebo získané výhody, ktoré v podmienkach Slovenskej republika zahŕňajú až možnosť zastavenie trestného stíhania spolupracujúceho obvineného.
V súlade s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorú vo svojej rozhodovacej činnosti zohľadňuje aj Ústavný súd Slovenskej republiky, ale i Najvyšší súd Slovenskej republiky, musia byť výpovede týchto osôb starostlivo vyhodnocované už v prípravnom konaní v kontexte ostatných dôkazov, a to osobitne v situácii, ak ide o rozhodujúci usvedčujúci dôkaz.
Podpísaní:
JUDr. František Mozner, Najvyšší súd Slovenskej republiky
JUDr. Jozef Kandera, Generálna prokuratúra Slovenskej republiky
JUDr. Martin Puchalla, PhD., Slovenská advokátska komora
doc. JUDr. Eduard Burda, PhD., Univerzita Komenského v Bratislave, Právnická fakulta
prof. JUDr. Sergej Romža, PhD., Univerzita Pavla Jozef Šafárika v Košiciach, Právnická fakulta
prof. JUDr. Jozef Čentéš, PhD., Univerzita Komenského v Bratislave, Právnická fakulta
prof. JUDr. Tomáš Gřivna, Ph.D., Univerzita Karlova v Prahe, Právnická fakulta
JUDr. Lukáš Bohuslav, Ph.D., Univerzita Karlova v Prahe, Právnická fakulta
KOMENTÁRE ČLÁNKU :
Kajúcnici sú veľkým rizikom! Zvlášť na Slovensku. Experti dvihli varovný prst, tu je ich stanovisko