Sudca Drgonec o slobode prejavu na Slovensku: Je to ľudské právo, nie právo médií

Kauza Fico

Permanentný konflikt dôvodov slovenských štátnych orgánov pre „strihnutie“ slobody prejavu s právom Rady Európy dostal ďalšie pokračovanie.

Hlavným programom predstavenia uvádzaného na sklonku apríla 2022 v Národnej rade Slovenskej republiky bolo úsilie vládnych poslancov uviesť Roberta Fica do väzby. Udalosť zabrala asi desať dní, možno aj dva týždne v mediálnom priestore. V tieni, na odvrátenej strane, mala čaro nikdy nespoznaného.

Strana SaS stratila sebakontrolu. Už zas. Najskôr jej líder Richard Sulík využil voľno, ktoré mu z pracovných povinností nadelila sobota. Rozžiaril sa na televíznej obrazovke. Asi 38 minút chŕlil síru a oheň, aby si prečistil žlčník. Fico musí do väzby. Fico je lump! Musí sedieť! Vari aj visieť. Výlevy ranenej duše a kto vie, či zdravého mozgu, pretrhli všetky hrádze a liali sa do sveta.

Za lídrom nemohli zaostať radoví členovia predsedníctva. Prvý potvrdzoval vernosť predsedovi strany Branislav Grὅhling. Minister vzdelania a budúcnosti krajiny.

Priniesol verejnosti oveľa menej slov ako jeho náčelník. Priniesol tieto slová: „Predseda Smeru odmietol vypovedať pred policajným vyšetrovateľom. Vraj preto, že nerozumie obvineniu v kauze Súmrak. V nej bol obvinený zo zločinu založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny. Je zvláštne, keď dlhoročný právnik tvrdí, že nerozumie obvineniu a udá to ako dôvod, pre ktorý nebude vypovedať. Skutočným dôvodom môže byť skôr strach z toho, že ak začne rozprávať on, pridali by sa aj jeho (ex-)kolegovia. A z ich výpovedí by sme sa mohli dozvedieť omnoho viac, než vieme dnes.“

Richard Sulík pocítil nutkanie znovu komentovať. Vrátil sa na obrazovku. Tentoraz na najvýznamnejšiu na Slovensku. RTVS. Pred príchodom na obrazovku sa očividne nechal kýmsi vzdelávať. R. Sulík hovoril o svojom práve na slobodu prejavu o Ficovi. O skutkovom tvrdení a o hodnotiacom úsudku v takom prejave. No vzdelávaniu, ktoré sa mu narýchlo dostalo, neporozumel. Čo zo seba vypustil o skutkových tvrdeniach a hodnotiacich úsudkoch, preukazovalo, že vďaka tomu, čo ho naučili, slobodu prejavu nezvládol, Že nepochopil, na čo je dobrá sloboda prejavu, ani čo to znamená, keď sa hovorí o úlohe slobody prejavu v demokratickej spoločnosti. Preto pre neho zostala sloboda prejavu neznáma a vzdialená. Asi aj úplne cudzia a celkom ukradnutá.

Samozrejme, aj Richard Sulík má zaručenú slobodu prejavu. Tá dovoľuje každému vyjadrovať sa k hocičomu, o čom má nutkanie prehovoriť. Ide však o to, o čom a ako sa vyjadrí. Európsky dohovor ukladá obmedzenie slobody prejavu v mene autority a nestrannosti súdnej moci. Každý sa môže vyjadriť, čo si myslí o neskončenom súdnom konaní, no musí sa vyjadriť tak, aby svojimi slovami neznevážil súdnu moc a aby vo verejnosti nevyvolal predčasný dojem, že v spore obžalovaný je páchateľom trestného činu. Nesmie svojím vyjadrením narúšať a upierať prezumpciu neviny, ktorá patrí k základom uplatňovania trestnej zodpovednosti v európskej civilizácii.

Tým sa Richard Sulík neobmedzil. Koľko vládal, toľko zo seba vypúšťal slov o Ficovej vine. S pozoruhodným predstihom pracoval na tom, aby v prípade potreby Fico podal sťažnosť do Strasburgu. Len opakovaním Sulíkových slov má obrovskú príležitosť domôcť sa rozsudku, že Slovenská republika pred prijatím rozhodnutia o vzatí Fica do väzby porušila jeho právo na spravodlivý proces, keď podpredseda vlády Slovenskej republiky v televízii presviedčal, že zločinec Fico patrí do väzby. Článok 5, článok 6, článok 10 – tie Slovenská republika Ficovi porušila štátnickým príhovorom podpredsedu vlády Richarda Sulíka.

Do popredia sa tisne otázka podporená príhovormi ministrov Sulíka a Grὅhlinga: „Čo celkom osprosteli, keď tliapu dve na tri a tým vopred prehrávajú súdne spory pred ESĽP?“

Nevhodná otázka. V logike sa jej hovorí contradictio in adjecto. Osprostieť môže len ten, kto vo východiskovom stave má nejaké poznanie a neskôr, v ďalšej fáze o svoje poznanie príde. Zabudne. Poznanie stratí. Členovia vlády poznanie nestrácajú. Nemajú čo.

Ostatní členovia vlády azda pochopili, že Richard Sulík sa učil, čo v televízii povie. Veď sa oháňal slovami ako „skutkové tvrdenie“ či „hodnotiaci úsudok“. Ale nenaučil sa. Preto nestrácajú čas. Presadzujú do svojich prejavov to, čo im vyhovuje. Tak, ako im to vyhovuje.

Medzinárodný štandard je mierkou civilizácie. Súdne rozhodnutia založené na predstavách a cítení sudcov, a najmä sudkýň našich súdov, najčastejšie prvého stupňa, nás nútia žiť v minulosti. Niekedy desaťročia vzdialenej, inokedy spred stáročí. Zároveň dávajú signál cudzím národom a cudzím štátom o úrovni našej vyspelosti.