Sudca Drgonec o slobode prejavu na Slovensku: Je to ľudské právo, nie právo médií

Účel svätí prostriedky. Účel môže svätiť aj zákonom určená definícia

„Škodlivým obsahom sa rozumie programový prostriedok alebo údaj, ktorý zapríčiňuje alebo môže zapríčiniť kybernetický bezpečnostný incident. Škodlivou aktivitou sa rozumie akákoľvek činnosť, ktorá zapríčiňuje alebo môže zapríčiniť kybernetický bezpečnostný incident, podvodnú činnosť, odcudzenie osobných údajov alebo citlivých údajov, závažné dezinformácie a iné formy hybridných útokov,“ znie § 27b odsek 3 článku III zákona č. 55/2022 Z. z..

Záľaha slov slúži jedinému. Nech sa dá zakázať úplne všetko. To, čo zapríčiňuje, aj to, čo zapríčiniť môže. Nielen osobné údaje. Aj citlivé údaje. To je čo? Tiež nerozumiete? Nevadí, Národný bezpečnostný úrad zváži a zakáže. Preložené do slovenčiny, ak sa Úrad rozhodne, že sa mu nepáči, zakáže aj ružovú mašľu na zadku modelky na módnej prehliadke. Hoci by to bola slečna prezidentová. Dôvodov je veľa. Mašľa je príliš veľká. Neporiadne zaviazaná. Príliš ružová. Zároveň bledoružová.

Blokácia informácií sa údajne zavádza na obranu pred ruskou dezinformačnou vojnou. Pred psychologickým zneisťovaním obyvateľstva. Zákon sa o tomto účele nezmieňuje. Môže sa udiať aj to, že Národný bezpečnostný úrad sa tak pohrúži do boja s inými dezinformáciami, ktoré sú v obehu a vláde sa neľúbia, že na ruské psychologické zneisťovanie mu nezvýši čas ani ľudia. Ba ani technika. Spravidla sa to nerobí, no tentoraz sa podarilo. Uzákonil sa rýchlotest naivity. Kto pokladá za samozrejmé, že blokácia informácií je na to, aby sa Rusom zabránilo v šírení dezinformácií o Ukrajine na Slovensku, nepotrebuje ďalšie testovanie. Je naivný.

Tlačový zákon prijatý roku 1966 a používaný počas celého socializmu uvádzal: „Cenzúrou sa rozumejú akékoľvek zásahy štátnych orgánov proti slobode slova a obrazu a ich šírenia hromadnými informačnými prostriedkami.“ (§ 17 odsek 2). Cenzúrou je každé zmarenie alebo obmedzenie slobody prejavu uskutočnené štátnym orgánom. Na webe sa s účinnosťou zákona č. 55 rozbehla cenzúra.

Podľa článku 17 odsek 3 Ústavy Slovenskej republiky: „Cenzúra sa zakazuje.“ Priame a absolútne nesporné porušenie ústavy. Vláda SR a jej verní poslanci majú odôvodnenie. Vojna na Ukrajine.

Na Slovensku sme to nikdy nepreháňali s dodržiavaním práva. V tejto dekáde sme si navodili zdanie, že vznikajú situácie, ktorá sú natoľko neštandardné, že inak sa nedá. S právom to nejde. Musí sa porušovať. Zúri COVID-19. Zúri vojna na Ukrajine, Zúri vládna koalícia. Je nevyhnutné neobmedzovať sa pravidlami. Treba konať.

Na Slovensku nie je vyhlásený vojnový stav podľa ústavného zákona o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu.

Právne sa nič nedeje. Politicky sa zas deje všetko. Vláda, ktorá nevládze vládnuť v štandardných podmienkach, potrebuje fabulovať situácie, v akých vládze vládnuť. Nech sa páči. Po núdzovom stave pre kovid – máme zdanlivý vojnový stav. Z jeho existencie usudzujeme, že treba zakázať zverejňovanie nevhodných informácií na webe. Noviny, rozhlas a televízia sú už dávno pod tvrdou kontrolou. Nuž zakazujeme šírenie informácií počítačmi. Dosť bolo kritiky celej vlády, a zvlášť jej najlepších členov! Napríklad Jara Naďa či Iva Korčoka pre údajne mizernú Dohodu o spolupráci v oblasti obrany s vládou USA. Dosť bolo aj kritiky Mariky Kolíkovej pre zmenu súdnej mapy. Také informácie si vláda neželá. Konečne sa zastaví ich šírenie! Joseph Goebbels aj všetci tlačoví tajomníci, čo na Ústredný výbor Komunistickej strany Československa kedy prišli, by sa mali učiť! A mlčky závidieť.

Zásah do toku informácií sa týka iba tých informácií, ktoré sú a zostanú nevhodné. Ktoré informácie budú nevhodné? Zákon o blokovaní nepozná obmedzenia. Nevhodná bude každá informácia, o ktorej to rozhodne ÚRAD! Konečne posvätné miesto hodné úcty v znevažovanej štátnej správe trochu dosť policajného štátu!

Hodnotenie informácií vydaných na blokáciu bude voľné

Aby sa neblokovali všetky informácie.

Ako inak? Momentálne potrebujeme dostať vládne hoaxy k zraku a sluchu obyvateľstva. Zaslúži si spracovanie vládnymi dezinformáciami!

A potom? Kto by si dovolil blokovať módne prehliadky? Neviete, že pani prezidentka ich rovnako rada ako kedysi Mečiar wrestling? Aspoň v tomto štádiu? Módna polícia dostane slovo až neskôr. Všetky informácie nebudú blokované. Predpovede počasia. Aj tipovacie súťaže, hádankárske súťaže, turnaje šípkárov sa budú šíriť bez obmedzení. Aspoň v prvých týždňoch kontroly nad informáciami. S jedlom rastie chuť.

Web možno zablokovať najdlhšie s platnosťou do 30. júna 2022. Podľa v súčasnosti platnej úpravy. Pretože každý zákon možno zmeniť. Tam, kde sa prakticky každý zákon prijíma v skrátenom konaní, je dobre možné, že v čase do 30. júna sa lehota predĺži o mesiace či roky rýchlejšie, ako sa všetci poslanci stihnú usadiť do poslaneckých lavíc, aby o návrhu na predĺženie blokácií rozhodli.

Na prvý pohľad obmedzovanie slobody prejavu na webe je vzdialené pôsobeniu hlavy štátu. Lenže prezidentka má ústavné právo vrátiť Národnej rade Slovenskej republiky zákon alebo jeho časť s pripomienkami. Zas jedna vec, ktorú prezidentka Slovenskej republiky nerobí tak často, ako si žiada ochrana ústavnosti a materiálneho právneho štátu. Niet zákona, ktorý by neprechádzal rukami prezidentky. Má príležitosť spomaliť neo bolševizáciu štátu. Znížiť návrat do právneho poriadku organizovaného podľa rozumu jednej strany. Obmedziť pošliapavanie základných práv a slobôd. Ako často to urobila, keď bol vecný dôvod?

Už v deň, keď zákon č. 55/2022 Z. z. nadobudol účinnosť, teda v sobotu 26. februára 2022, sa dalo povedať, že článok III tohto zákona neporušuje iba článok 26 odseky 3 a 4 Ústavy Slovenskej republiky, ale súbežne porušuje aj článok 10 odsek 2 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Prezidentka Slovenskej republiky taký zákon podpísala.

Webová komunikácia je predmetom ochrany ESĽP. Len 23. júna 2020 ESĽP rozhodol o jej ochrane vo veci Vladimir Kharitonov proti Rusku (rozsudok k sťažnosti č. 10795/14), OOO Flavus a ostatní proti Rusku (rozsudok k sťažnosti č. 12468/15, 23489/15 a 19074/16), Bulgakov proti Rusku (rozsudok k sťažnosti 20159/15) a Engels proti Rusku (rozsudok k sťažnosti 61919/16). Vždy výrokom o porušení článku 10 Dohovoru. Jeden rozsudok môže uniknúť pozornosti. Štyri rozsudky v jeden deň – to už je seriál. Poradcom hlavy štátu by taký seriál nemal uniknúť. Tiež by o ňom hlave štátu mali referovať, aby sa obmedzila vo voľnom priechode citov voči slobode názorov. Čo z toho sa zanedbalo v Kancelárii prezidentky Čaputovej?

ESĽP vo veci OOO Flavus a ďalší proti Rusku dňa 23. júna 2020 rozhodol, že zákon s obsahom, aký má aj zákon č. 55, porušuje článok 10 odsek 2 Dohovoru. Celkové zablokovanie prístupu k webovým stránkam je podľa ESĽP extrémne opatrenie, porovnateľné so zákazom novín alebo televíznych staníc. Takéto opatrenie zámerne ignoruje rozdiel medzi zákonnými a nezákonnými informáciami, ktoré môže webová stránka obsahovať a robí neprístupným veľké množstvo obsahu, ktorý nebol identifikovaný ako nezákonný. Zablokovanie prístupu k celej webovej stránke má praktický dopad, pretože rozširuje pôsobnosť blokačného príkazu ďaleko za rámec pôvodne nezákonného obsahu.

Rozsudok ESĽP vo veci OOO Flavus k spojenej sťažnosti č. 12468/15, č. 23489/15 a č. 19074/16 má precedentný účinok s morálnym posolstvom: ak cenzorský orgán štátu zablokuje prístup k celému webu, hoci web obsahuje aj informácie, ktoré podľa vnútroštátneho práva sú nezávadné, dôjde k porušeniu článku 10 odsek 2 Dohovoru. Aby pre náš štát nepríjemných posolstiev bolo viac, tak postihnutie webových stránok blokačnými opatreniami kvôli tomu, že sú kritické k vláde alebo politickému systému, nemožno nikdy pokladať za nevyhnutné obmedzenie slobodu prejavu.

Ak by zákon č. 55/2022 Z. z. mal slúžiť na blokáciu informácií určených na zneisťovanie slovenského obyvateľstva ruskou propagandou, vystačil by si s opatreniami zlučiteľnými s ochranou webou podľa podmienok ustanovených vo veci 000 Flavus. Lenže zákon č. 55/2022 Z. z. má iný účel. Kvôli tomu zavádza blokácie webov výrazne za hranicou európskeho štandardu. Rozumné, ba i vhodné, je spýtať sa prečo? Z akého dôvodu?

Lebo vláda si želá blokovať iné informácie, ako sú tie šírené ruskou propagandou. Zákon č. 55/2022 Z. z. umožňuje blokovať web bez dôvodu. Celkom nezávisle od blokácie informácií určených na psychologické zneisťovanie obyvateľstva či nebodaj na zneisťovanie členov vlády Slovenskej republiky. Proste, iba tak. Pre radosť a potešenie. Už toho z webu zaznelo priveľa. Neúctivého, kritického, zosmiešňujúceho. Ba aj znevažujúceho. Ak nie proti celej vláde, určite proti jej jednotlivým členom.

V rovine slobody prejavu si vláda želá oveľa viac, ako odstavovanie internetu.

Vláda už dávnejšie pripravila návrh zákona zakladajúceho právomoc súdu ukladať neodkladné opatrenia. Z tohto titulu okresný súd v Bratislave na návrh slávneho docenta Sabaku ako neodkladné opatrenie nariadil odstrániť z internetu kritiku slávneho docenta. Senát Krajského súdu nezdieľal myšlienky okresného súdu. Zrušil predbežné opatrenie okresného súdu. Poslanec Mazurek v jednom spore, poslanec Uhrík v inom spore vyhrali v konaniach inciovaných docentom Sabakom.

Vláda SR sa rozbehla a nehodlá sa zastaviť. Do popredia sa derie zámer regulovať televízne diskusie. Igor Matovič sa v Správach RTVS 23. mája 2022 pochválil predstavou „vypúšťania“ politických predstaviteľov do verejných diskusií podľa počtu poslaneckých kresiel. Kľúčom realizácie predstavy bude ovládnutie parlamentu. V optimálnom riešení z niektorých radov poslaneckých kresiel rozmiestnených v pléne NRSR ľudia z obrazovky ani nezídu. Z iných radov poslaneckých kresiel sa na obrazovku nedostanú ani v nočných hodinách.

Najlepšia škola – škola života

Tretí sektor, Denník N ani SME. Problémy so slobodou prejavu na Slovensku najlepšie odkrýva škola života. Z jej lavíc prichádzajú príklady ako sa z vládneho tábora triafa do slobody prejavu.