Trnava i trnavský región oplývajú množstvom inšpiratívnych ľudí. Relácia Veľkí ľudia Malého Ríma chce tieto osobnosti formou pravidelných videorozhovorov podrobnejšie predstaviť. Či už sa pohybujú vo svetle reflektorov, alebo ich pozná len úzky okruh ľudí, svojou charizmou oslovujú okolie a zanechávajú za sebou stopu. Pozrite sa s nami na ich prácu, medzníky života, názory aj hodnoty, ktorými sa riadia.
Sladovňa Sessler oslavuje stopäťdesiate výročie
Jediná zachovaná budova stojaca v Trnave mimo mestských hradieb (1752). Rodinná sladovňa, ktorá export sladu zachovala od roku 1874. Práve slad Jozefa Sesslera bol kvalitou taký preslávený, že sa vyvážal do celého Rakúsko-Uhorska. Tieto unikáty podnikateľsky oslovili pána Jozefa Klasa. Zasvätil zachovaniu histórie a kvality sesslerovského sladu svoje podnikanie. Pán Klas prezradil, že veľkú zásluhu na zachovaní preslávenej kvality mal na začiatku sladovnícky majster pán Jurák.
Ako vznikol nápad vrátiť slad pod menom Sessler späť do Trnavy?
Slad v Trnave stále beží. Trnava bola vždy sladovnícke mesto. Ako je sladovňa Lycos, toto bol tiež štátny podnik, kde bol Lycos aj Sessler, len vtedy to bolo pod štátnym podnikom Pivovary Slovensko. Sessler Trnava dostal do vienka výrobu špeciálnych sladov pre celé Slovensko. Bola to jediná výroba špeciálnych sladov, príchutí do piva, takzvané karamelové, pražené slady. Rôznymi privatizáciami sa pozabudlo a pomaličky upadala výrobňa Sessler do zabudnutia.
V roku 2004 sa pivovar Stein rozhodol túto sprivatizovanú sladovňu predať. Videl som tam kus histórie a kus mesta, tak som ju kúpil, aby som zachránil to mestské. Nepočítal som s tým, že sa pustím do sladovníctva, keďže som automechanik, a toto bolo niečo úplne iné. Starí harcovníci a starí majstri ma, keď som to kúpil, začali prehovárať: „Skúsme to ďalej, odjakživa sa tu vyrábal slad. Exportovali sme to na Kubu, vyrábal sa tu slad do whiskey, vozila sa sem hlina z Fínska na zadymený slad.“
Mne to v tom čase nehovorilo nič, ale dobre, keď sú tu títo starí majstri a harcovníci, poďme, skúsme to. Zrekonštruovali sme určité časti a dostali sme sa späť do kolobehu výroby. Postupne sme rozširovali výrobu sladov. Dnes vyrábame dvadsaťštyri typov sladu. Stále sme jediná sladovňa, ktorá vyrába tieto špeciálne slady na Slovensku. Naše slady máte aj v Horalkách, v Kávenkách, v Sedite, do ktorej to dodávame. Plus pivá Heineken. Tam, kde zbadáte tmavý slad, tmavé pivo alebo to pivo nie je čisto svetlé, úplne svetlučké, ale je trochu dožlta, tam už sú naše slady, napríklad karamelové. Od roku 2004 sme to postupne dali do takého chodu, že stále predávame. Dnes takých deväťdesiat percent expedujeme do zahraničia.
Ako sa vlastne taký slad vyrába?
Poviem otvorene, že sladovní je veľa. Dnes je na Slovensku ďalších päť sladovní, ktoré sú technologicky moderne spravené. Trnavský Lycos, Heineken, ktorý je druhá najväčšia sladovňa v Európe, Michalovce, Levice. To sú sladovne, ktoré slady vyrábajú priemyselne. Sessler zostal výrobou tam, ako sa pred stopäťdesiatimi rokmi – sto rokmi vyrábalo.
Práve tento rok máme stopäťdesiate výročie založenia sladovne. To miesto i budova, kde je sladovňa Sessler, je z roku 1752, keď dostala Trnava výsostné právo variť, mohli postaviť druhý pivovar. Najprv tam spravili pivovar a v roku 1874 začal Sessler už namiesto piva len exportovať slad do Rakúska. Od toho obdobia sa slad vyrába tou klasickou metódou. V bývalom Československu sú už len tri takéto sladovne, ktoré vyrábajú tradičnou technológiou, takzvaného humnovania, takže humnové slady. Je to veľmi náročné na priestory, na ľudskú prácu, na um majstrov. Je niečo úplne iné spraviť slad na technologicky moderných linkách, keďže teploty udržiavajú ventilátory, chladenia. My musíme všetko držať a robiť iba čisto na podlahách tak, ako sa to robilo pred sto rokmi. Všetko je to ručná práca. Preto je aj ten slad cenený. Humnový slad je pojem oproti obyčajným, klasickým sladom.
Sessler ponúka komplexný servis
Adresa Pri kalvárii 17 je miesto oddychu i zážitku. Ponúka jediný pivný skanzen v Európe. Môže si tu oddýchnuť celá rodina. V historickej budove sídli obľúbený penzión, reštaurácia s krásnou záhradou. Exkurzia celou výrobou sladu má edukatívny rozmer. V ponuke sú rôzne ochutnávky a dokonca pivné kúpele.
Môžu sa k vám prísť Trnavčania alebo návštevníci mesta pozrieť?
Vždy, kedykoľvek. Na exkurziu, či už je to výroba sladu alebo chcú vidieť celé kolečko. To, čo sa nám podarilo minulý rok už dokončiť. Človek, ktorý príde na exkurziu, si vie pozrieť príjem jačmeňa, namočenie, postupné klíčenie po piatich dňoch: prvý deň na tom humne, aký ma klíčok, druhý, tretí, štvrtý, piaty. Potom ide na sušiareň, ako sa usuší, ako sa stiahne dole. Alebo môže vidieť, ako to ide do pražiarne. Tam sa upraží. Následne, ako sa spracuje, pomelie, zošrotuje. Ako sa z toho uvarí pivo.
Môže si dať pivo jednodňové, dvojdňové, trojdňové, poviem v úvodzovkách. Nakoniec môže využiť aj pivné kúpele. Minulý rok sa nám už konečne podarilo uzavrieť taký okruh pivného skanzenu, ktorý nie je nikde vidieť ani v Čechách to nezbadáte. Tu v Európe aspoň neviem o týchto lokalitách. Môžete vidieť starú sladovňu, výrobu piva, ale aby bolo všetko na jednom mieste: sladovňa, pražiareň, výroba piva a nakoniec ešte pivné kúpele, tak o tom neviem.
Pán Klas mi prezradil, či je o sladovníctvo záujem aj u ďalších generácií, ako prebieha proces výroby sladu, prečo nahrádzajú priemyselné sladovne kvalitný slad surogátmi. Porozprával o prvej skúšobnej várke piva z roku 2008. Priblížil výrobky, ktoré sú dostupné v podnikovej predajni, napríklad slad vhodný na grilovačky a do koláčov. Dozvedeli sme sa o pivných kúpeľoch i tom, z čoho má ako podnikateľ radosť. Celý rozhovor sledujte na youtube eReport TV.
Zdroj: eReport Trnava
KOMENTÁRE ČLÁNKU :
Veľkí ľudia Malého Ríma. Hosť: Peter Klas