Komentár: Diskusia Ženy patria do politiky

O prelamovaní predsudkov v slovenskej politike a v spoločnosti. Pod týmto názvom prebehla na pôde trnavskej UCM beseda s exprezidentkou Zuzanou Čaputovou a s kandidátkou na post prezidenta (1998) Magdou Vášáryovou. Besedu zorganizovala Študentská rada UCM, moderoval ju Jozef Lenč, ktorý na UCM prednáša. 

Motivácie na vstup do politiky

Otázky v prvej časti besedy kládol Lenč. Prvá otázka sa týkala kandidatúry Čaputovej na post prezidenta. Z jej odpovede sa poslucháči nedozvedeli kto alebo čo ju motivovalo a kto jej navrhol kandidovať na post prezidenta. Hovorila niečo v tom zmysle, že ju motivovala Kuciakova vražda, a že chcela bojovať za spravodlivosť a proti korupcii. Podľa nej sa dalo čakať, že sa stane prezidentkou, keď sa objavili prvé prieskumy verejnej mienky. Len pripomíname – mala podporu cca 5 percent. A potom zafungovala propaganda. 

O svojej motivácii na kandidatúru Čaputová zdôrazňovala ochranu klímy, ochranu právneho štátu a ochranu slabých sociálnych skupín. Hovorila o inom štýle politickej kultúry a komunikácie. 

Podobnú otázku dostala aj Vašáryová. Odvolávala sa na to, že v roku 1998 sa rozhodovalo, či sa Slovensko stane Bieloruskom – čím narážala na éru Vladimíra Mečiara – alebo či sa pohne „smerom do Európy“. Vašáryovej zrejme chýbajú znalosti zo zemepisu: Slovensko JE v strednej Európe. Spomenula aj historku, ako cestovala v rámci predvolebnej kampane po Slovensku a zastavila sa na benzínovej pumpe, kde jeden pán vraj zahlásil: „A toto mi má vládnuť?“. Nezabudla pána popísať ako mierne podnapitého a nie práve upraveného. 

A potom Vašáryová popísala svoju diplomatickú kariéru (veľvyslankyňa v Rakúsku a v Poľsku), a pripomenula aj svoje 10-ročné pôsobenie v NR SR. 

Ženy to majú aj v politike ťažké 

Ďalšia časť debaty bola o tom, aké to  ženy majú v živote a v politike ťažké. Nezabudlo sa pospomínať, že nie sú vo vedúcich funkciách, Vašáryová zabrúsila do 19. storočia, keď o ženách rozhodovali muži a študentom odporúčala prečítať si Ťapákovcov od Boženy Slančíkovej-Timravy. Naznačila, že tak lepšie pochopia súčasnosť. Následne hovorila o tzv. sendvičových ženách, ktoré sa starajú o vnúčatá aj o svojich rodičov. A podotkla: „Môj otec a moja maminka boli takí slušní, že odišli skôr.“  

Celkový dojem z prvej časti debaty bol: my ženy sme v podstate chuderky, a ak sa chceme presadiť, musíme bojovať. Vašáryová dokonca navrhla pred manželstvom urobiť akúsi dohodu – kto čo bude robiť vo vzťahu. 

A Čaputová nezabudla pripomenúť, akí zlí boli na ňu politici počas jej funkčného obdobia. A aké je to nebezpečné, ide to proti demokracii a ohrozuje to aj rodinu. Len pripomíname, že verejne činná osoba musí zob zákona zniesť vyššiu mieru kritiky, než bežný „rádový“ občan. V tomto prípade zákon nedefinuje, či ide o muža alebo ženu. Tu je naozaj rovnosť príležitostí a ak sa ako žena rozhodne vstúpiť do vysokej politiky, musí znášať rovnakú mieru kritiky, ako muž. 

Debata mala byť o význame žien v politike. Bola skôr o sebachvále  obidvoch ex-političiek, ako sa ony snažili pracovať pre Slovensko, aké je to ťažké, a ako im všetci hádzali polená pod nohy, neuznávajú ich, dokonca aj niektoré ženy sú proti ženám v politike. 

Otázky od študentov

Otázky, ktoré študenti kládli, respondentkám nahrávali. Nezaregistrovala som ani jednu kritickú otázku. Študentov nezaujímalo, prečo Čaputová podporovala Matovičove šialené nápady v kovidových časoch, nezaujímalo ich, prečo zmarila referendum, prečo nechala tzv. Odorovu úradnícku vládu vládnuť viac ako pol roka, kým vypísala termín parlamentných volieb, prečo nezabránila odzbrojeniu Slovenska vývozom všetkých akcieschopných zbraní na Ukrajinu.  

Vašáryová si zrejme spomenula na svoje herecké roky a v podstate hrala rolu ex-diplomatky a ex-političky. Celou debatou sa ozýval motív – žien je viac, cca 52 percent populácie, ale v politike a vo vedúcich pozíciách je ich málo. Vašáryová dokonca obhajovala kvóty – teda presne určený počet žien vo vedúcich funkciách. 

Následne začali hovoriť o tom, ako im ženy vypisujú „škaredé“ správy, a ako zvládať takéto útoky. Vašáryová: „Predsa nenechám, aby nejaká tetka z Hornej-Dolnej mala vplyv na môj život!“  Čaputová: „Kritika prichádza z kuchyne z Hornej-Dolnej od expertov na geopolitiku, infektológiu, právny štát, vlastne na všetko.“

Exprezidentka Čaputová vraj cíti nebezpečenstvo aj po odchode z funkcie. A jej ťažké rozhodnutia? Covid, dopady covidu, kríza na Ukrajine, migračná kríza, energetická kríza, a inflácia a za 5 rokov päť vlád. Takže to obdobie bolo pre ňu extra ťažké. „Takže musíte ostať silný a ostať pri rozume.“

Odbočka do geopolitiky

Na otázku študenta či nám opäť hrozí, že sa staneme Bieloruskom (ako nám vraj hrozilo v období Vladimíra Mečiara – pozn. red.) Vašáryová vykreslila osud Slovenska doslova ako čiernej diery: „Sme v takom ohrození, sme v EÚ ale vzniká iná EÚ, v ktorej my nie sme, vzniká iné NATO, kde tiež nie sme. My sme teraz ako taký psík, ktorý sa položil a odkryl bruško a každý si môže buchnúť. My nemáme tajné služby, my nedostávame žiadne informácie, tie najdôležitejšie určite nie. Behom roka nás táto vláda dostala zo všetkých rozhovorov, ktoré sú dôležité. A to len preto, že minulý rok na jar, keď bola prvá schôdzka u (francúzskeho) prezidenta Macrona, náš premiér sa vrátil z tejto tajnej schôdzky, vyskočil ako kohút na plot a všetko vykikiríkal tým sliepkam dolu. Nikdy mu už nikto nebude dôverovať. To je jeden z problémov, ktorým čelíme.

Druhým problémom je zmena politiky USA, to divadielko, ktoré bolo urobené v Oválnej pracovni Bieleho domu. To bolo čosi neuveriteľného. Všetci vieme už dajme tomu rok, že Čína a Brazília chcú, aby sa zmenil tento poriadok, ktorý bol nastolený po druhej svetovej vojne. A toto všetko Putin zrušil.“ V geopolitickom extempore pokračovala kritikou Poľska a Maďarska, naznačovala, že Poľsko si bude nárokovať sever nášho územia a Maďarsko juh Slovenska, a poukázala na to, že sa nebudeme vedieť brániť. 

Posledná otázka pre Čaputovú – kde vidí Slovensko o päť rokov. Nechce maľovať čierne scenáre, ale na vojnu sa pripravuje Poľsko, Nemecko, pobaltské štáty. Nepozvali nás na schôdzku jastrabov do Londýna. Z jej odpovede vyplynulo, že nám nikto nepomôže, keď nás niekto napadne. Len … akosi nevidíme, že by nás niekto chcel napadnúť. 

Zaujal nás výber hostí v debate

Obrátili sme sa na rektorát UCM s otázkami či vedenie UCM bolo informované o poriadaní tejto diskusie a či Študentská rada mala snahu pozvať aj predstaviteľky opačného názorového spektra. 

Vedenie UCM obratom odpovedalo, že o aktivite Študentskej rady vedelo a súhlasilo s ňou. Na druhú otázku odpovedali prorektor pre rozvoj a vzťahy s verejnosťou Mgr. Andrej Brník, Phd. .  „Nemôžem hovoriť za študentskú radu UCM ale mám za to, že toto nebolo o nejakých názorových táboroch ale o tom, či majú ženy vôbec miesto v politike a čo to pre ne znamená. Netreba za všetkým hľadať koaličné a opozičné spory. Išlo o dve významné političky, ktoré majú domácu aj medzinárodnú skúsenosť s vybranou tému, bez reprezentovania nejakej politickej strany. A o tom celom tá diskusia bola – ženy v politike. Nie názory v politike.“

Čo debata priniesla

Po vypočutí záznamu z besedy študentov s ex-političkami mi v ústach zostala pachuť. „Dámy“ sa z jeden a pol hodinovej diskusie viac ako 70 minút venovali sťažovaniu sa na to, ako sú ženy – a konkrétne aj ony dve – diskriminované a posledné minúty venovali geopolitike. Ak má človek aký-taký prehľad o geopolitike, zostali mu vlasy stáť dupkom nad ich vyjadreniami. Akoby žili v paralelnom svete, ktorý so skutočnou situáciou nemá nič spoločné. 

Ako matka som zhrozená. Zhrozená tým, že UCM umožňuje takého „vymývanie mozgov“ študentov na akademickej pôde. Na besede sa zúčastnili aj študenti masmediálnej komunikácie. Ak im takto podsúvajú skreslené informácie a oni nie sú schopní  oponovať, budú raz schopní sa zorientovať vo svete, ktorý prichádza? 

Zdroj: eReport Trnava

Zdroj: FMKTV https://www.youtube.com/live/b7FKkIDYK_w