Storočia viery a vzelanosti

História jezuitov je fascinujúca kapitola slovenských dejín aj histórie trnavského regiónu. Od ich príchodu do Trnavy v roku 1561 až po súčasnosť zohrali kľúčovú úlohu v duchovnom, kultúrnom a vzdelávacom živote regiónu.

Spoločnosť Ježišova, známejšia ako jezuiti, sa do Trnavy dostala už v roku 1561. Jestvovali s jasným cieľom – vzdelávať, šíriť vieru a duchovnú obnovu. Prví dvaja jezuiti, ktorí do mesta prišli boli Ján Seidel a Anton Ghuse. Ich príchod inicioval ostrihomský arcibiskup Mikuláš Oláh, ktorý sídlil v Trnave sídlil a jezuitov považoval za ideálnych učiteľov a duchovných správcov.

Od prvých krokov k zlatému veku

Počiatok aktivít jezuitov v Trnave bol nezvyčajný – začal sa trojdňovou slávnostnou dišputou z teológie, filozofie a humanitných vied v roku 1561 tesne pred Vianocami. Nasledujúci rok už vyučovali v štyroch triedach viac než stovku žiakov, súbežne s mestskou školou. O pár rokov neskôr, v roku 1567, požiar zničil ich kolégium a jezuiti na istú dobu z mesta odišli. 

Druhé obdobie jezuitov v Trnave sa začalo v roku 1615 a prinieslo zásadný zlom v dejinách mesta. Kardinál Peter Pázmaň v roku 1635 založil Trnavskú univerzitu so zbierkami, tlačiarňou a botanickou záhradou, ktorá sa stala jedným z najvýznamnejších vzdelávacích centier vtedajšieho Uhorska. Univerzitná tlačiareň vydala tisíce kníh. Jezuiti boli učitelia, vedci aj misionári. Svojimi kázňami, katechézami a charitatívnou činnosťou prispeli k morálnej obrode mesta.

Obdobie zákazov a obnovy

Po zrušení Spoločnosti Ježišovej v roku 1773 jezuiti z Trnavy odišli, univerzitu presťahovali do Budína a ich budovy prevzala armáda. Po osemdesiatich rokoch, v roku 1853, sa vrátili. Ich činnosť však prerušil komunistický režim, ktorý v roku 1950 rehole násilne rozpustil. Po roku 1989 sa jezuiti opäť vrátili do Trnavy a pokračujú v pastoračnej činnosti dodnes. Ich prítomnosť v meste pripomína nádherná baroková bazilika a historický odkaz vzdelanosti a duchovného dedičstva, ktoré tu zanechali.

Zdroj: eReport Trnava