Na Ukrajine už tri roky trvá vojenský konflikt. A po prezidentských voľbách v USA sa zdá, že sa kríza začala riešiť.
Prezident USA Donald Trump pred voľbami sľuboval vyriešenie konfliktu „do 24 hodín“. Po inaugurácii začal konať. Prvý krok bol jeho telefonát s prezidentom Ruskej federácie Vladimirom Putinom. Detaily hodinu a pol trvajúceho rozhovoru zverejnené neboli. Na verejnosť sa dostali len dve informácie: že treba okamžite začať rokovať o ukončení konfliktu na Ukrajine a že nastal čas, aby obe krajiny začali opäť spolupracovať.
Výsledkom ich telefonátu bolo rokovanie na úrovni ministrov zahraničných vecí v Saudskej Arábii – v Rijáde. Išlo o dvojstranné rokovanie, bez prítomnosti zástupcov Ukrajiny a Európskej únie. Čo samozrejme z týchto strán vyvolalo vlnu kritiky a prirovnávanie rokovania k Mníchovskej dohode (1938), kde sa rokovalo „o nás bez nás“.
„Veď na to mali tri roky!“
Na ponosy nelegitímneho ukrajinského prezidenta Zelenského prezident Trump trefne reagoval: „Veď mali na to TRI ROKY, aby sa dohodli. Tri roky mohli mať miesto pri rokovacom stole, keby nejaké rokovania zorganizovali. A celý problém sa dal už na začiatku vyriešiť veľmi hladko, no oni nič nerobili.“ Tu treba pripomenúť, že Zelenský si dekrétom už v novembri 2022 zakázal akékoľvek rokovania s ruským prezidentom.
Na nepozvanie na rokovania v Rijáde reagovala aj Európska únia a hlavy niektorých členských štátov. Položme si otázku: aké postoje by Únia na tejto konferencii prezentovala? Tri roky nám vtĺka do hlavy, že na Ukrajine sa bojuje za našu slobodu, že ak Ukrajina prehrá Rusko sa zastaví až niekde pri kanály la Manche, že Ukrajina určite vyhráva, lebo Rusi vymontúvajú čipy z práčok, aby ich mohli použiť do svojich zbraní, a že Rusko sa určite proti Putinovi vzbúri. Dokonca v tomto roku plánuje Únia Ukrajine dodať zbrane za 6 až 10 miliárd.
Postoj Únie je absolútne nekompatibilný so súčasným postojom americkej administratívy. Nie, Donald Trump nie je Ježiško prinášajúci pokoj a mier do celého sveta. Donald Trump je v prvom rade obchodník. Uvedomuje si, že Ukrajina stála Spojené štáty už poriadne veľa. Nielen financií. Zbrane, ktoré mali byť dodané na Ukrajinu používajú mexické drogové gangy a akosi „sa stratilo“ STO MILIÁRD dolárov z americkej pomoci Kyjevu.
Výsledky rokovania v Rijáde
Podľa ministra zahraničných vecí Ruskej federácie Sergeja Lavrova sa obe strany dohodli na postupe procesu riešenia rusko-ukrajinského konfliktu. Obe strany vymenujú svojich zástupcov na rokovania. Ďalej povedal, že „Američania si lepšie uvedomili pozíciu Ruskej federácie.“ Venovali sa aj budovaniu vzťahov a obnoveniu spolupráce v rôznych oblastiach. V súvislosti s ukrajinskou krízou rozhovory vyvrátili Kelloggov (Trumpov poradca pre Ukrajinu) plán na územné ústupky Ruska, hovoril o nich na nedávnej Mníchovskej bezpečnostnej konferencii, a Rusko odmietlo vstup mierových síl z krajín NATO, vrátane európskych krajín, na Ukrajinu. Rokovanie pozitívne hodnotili aj ďalší členovia delegácie – Putinov pobočník Ušakov a finančník Kirill Dmitriev. Na presnom termíne stretnutia Trump-Putin sa delegácie nateraz nedohodli.
S rokovaniami v Rijáde vyjadrila spokojnosť aj delegácia USA. Trumpov osobitný vyslanec Whitkoff vyhlásil, že výsledok je „lepší, ako si bolo možné predstaviť“. Minister zahraničných vecí USA Marco Rubio, ktorý americkú delegáciu viedol, okrem iného konštatoval, že „v súčasnosti je veľmi málo krajín, ktoré by sa mohli zúčastniť na rokovaniach s Ruskom“. Ale pootvoril dvere k rokovaciemu stolu aj pre EÚ, pretože na Rusko uvalila sankcie: „Západ bude musieť zrušiť sankcie uvalené na Rusko, ak sa vyrieši ukrajinský konflikt.“
Ďalej informoval, že sa dosiahli dohody o spolupráci v oblasti geopolitických záujmov a ekonomických možností po skončení konfliktu. Pravdepodobne ide o rozdelenie sfér vplyvu – pozn. red. Hovoril aj o vytvorení konzultačných mechanizmov na odstránenie „dráždivých faktorov“ v rusko-amerických vzťahoch, potvrdil vymenovanie tímov, ktoré budú pracovať na Ukrajine a obnovenie počtu zamestnancov na veľvyslanectvách v Moskve a vo Washingtone. Ďalšie rokovania sa budú týkať územných otázok a bezpečnostných záruk. Podľa Rubia: „USA sa usilujú o konečné, nie o dočasné riešenie na ukončenie konfliktu. Trump chce ukončiť vojnu spravodlivo a zabrániť jej opakovaniu.“
Čo na to Európska únia
Po Mníchovskej bezpečnostnej konferencii, ktorá okrem morálnej facky od amerického viceprezidenta Vanca (podrobnejšie o nej píšeme na inom mieste) nepriniesla prakticky žiadne výsledky, zvolal francúzsky prezident Emanuel Macron do Paríža na rokovania európskych vojenských jastrabov. Pozvánku dostali len niektoré európske krajiny: Nemecko, Veľká Británia, Taliansko, Poľsko, Španielsko, Holandsko a Dánsko. Do Elyzejského paláca pricestovala aj predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyen, predseda Európskej rady António Costa a generálny tajomník NATO Mark Rutte.
Macron zrejme neopustil svoj nápad s vyslaním vojakov na územie Ukrajiny z mája 2024. Aj keď tento raz hovorí o ich vyslaní až po ukončení konfliktu. Zrejme sa k nemu ešte nedostali výsledky rusko-amerického rokovania v Rijáde, kde Rusko jednoznačne odmietlo vyslanie európskych vojsk a vojsk NATO na územie Ukrajiny. V tejto otázka však ani medzi jastrabmi nedošlo k zhode. Poľsko a Nemecko boli jednoznačne proti, Dánsko požaduje ešte „veľa vysvetlení.“ A premiér Spojeného kráľovstva Starmer, ktorý deň pred stretnutím vyhlásil, že je pripravený vyslať vojakov, po summite predniesol výhradu: vyslanie mierových síl si bude vyžadovať bezpečnostné záruky od Spojených štátov…. Ktoré sa snažia konflikt čo najskôr ukončiť.
Vojna alebo mier?
Denník Politico rokovanie zhodnotil: „Lídri nepredložili žiadne nové spoločné nápady, sporili sa o vyslanie vojsk na Ukrajinu a opäť vyslovili frázy o pomoci Ukrajine a o zvýšení výdavkov na obranu.“ A pani von der Leyen neprestáva provokovať: „Ukrajina si zaslúži mier prostredníctvom sily.“
Ešte stále sa niekto čuduje, aký je dôvod prečo nikto nepozval na rokovania o mieri politikov, ktorí stále dookola hovoria o ďalšej potrebe vojny? A vo svoju vlastnú dôležitosť veria už len oni sami. Kladieme si otázku na čo bol Parížsky summit? Máme pocit, že európski jastraby potrebovali sami sebe dokázať svoju dôležitosť. Už s nimi nikto nepočíta ako s rovnocennými partnermi na rokovaniach o podstatných záležitostiach týkajúcich sa Ukrajiny a geopolitického rozdelenia síl vo svete. Zdá sa, že časy, keď malo slovo Európy svoju váhu sú už nenávratne preč.
Zdroj: eReport Trnava
KOMENTÁRE ČLÁNKU :
Komentár: Prelamujú sa ľady?