Zdroj bohatstva mesta spočíval v organizácii obchodu medzinárodného rozsahu, ktorý sa v Uhorsku utváral od polovice 11. storočia. Trnave vďaka priaznivej geografickej polohe, na ktorej budovala trhovú tradíciu, pripadla dôležitá úloha. Koncom 12. storočia sa východná časť Trnavy – pri Kostole sv. Mikuláša – stala bohatým sídliskom.
Časť obyvateľov, ktorí pochádzali zo zahraničia, sa venovala obchodovaniu. Tzv. hospites – hostia – sa v Uhorsku usadili na mieste, kde im panovník zaručil priaznivé podmienky a poskytol im záruky bezpečnosti osôb a majetku. Trhové súdnictvo, kontrolu kvality tovarov a stanovenie používania presných mier a váh zaručovala vlastná samospráva.
Vznik trhov na križovatke frekventovaných ciest umožnil mestotvorný proces
Bezpečnosť trhov, okrem ozbrojenej posádky, zaručovala začiatkom 13. storočia výstavba opevnenia. Preto sa Trnava stala najdôležitejším bodom tzv. Českej cesty v Uhorsku (okrem jej cieľovej stanice Budína) a miestom vyrubovania tzv. tridsiatku. Bola to tridsiata časť hodnoty vezených tovarov, ktorú musel kupec zaplatiť pri vstupe do mesta. Stredovekí kupci prevážali tovary jednotlivo alebo v karavánach. Po vstupe do opevneného mesta cez Malženickú bránu (Malczer Tor), v historických prameňoch nazývanou „múr mníchov“, museli na určenie výšky poplatku svoj tovar rozbaliť. Túto príležitosť mohli využiť na predaj časti alebo celého tovaru. Okrem toho mali istotu, že tu nájdu útulok pre seba, pre sluhov a pre kone alebo voly, ktoré ťahali povozy. Tieto pohostinské služby im mohla poskytnúť práve tridsiatková stanica.
Tridsiatková stanica v rukách križiackeho rádu johanitov
Keďže tridsiatka sa musela vyberať pred tým, ako sa cudzí kupci dostali do styku s Trnavčanmi a kupcami z iných miest, pohostinské zariadenia stáli v blízkosti Malženickej brány. Práve na tomto mieste možno predpokladať prítomnosť križiackeho rádu johanitov, nazývaných tiež špitálnici a neskoršie maltézski rytieri. Johaniti poskytovali pomoc putujúcim a chorým a boli zainteresovaní aj na obchode. Vyberanie tridsiatku im zabezpečovala listina Ondreja III. z roku 1235. Objekty tohto rádu boli medzi ulicami Jeruzalemskou a Ulicou sv. Jána (dnes Invalidská ulica).
Tovar, ktorý kupci v Trnave nepredali, bol zapečatený, aby sa zabránilo jeho predaju po ceste do Budína. Kupec, ktorý zotrval v Trnave nezriedka odchádzal s prázdnymi vozmi alebo medzinárodný trh využil na nákup tovaru na dovoz do svojej vlasti.
KOMENTÁRE ČLÁNKU :
Trnava – brána obchodu