Modranka sa ako obec s pútnickou tradíciou po prvý raz spomína vo vizitácii vacovského biskupa Juraja Draškoviča v roku 1634. V tom čase kostol sv. Márie Magdalény v obci podliehal pod farnosť v Hrnčiarovciach nad Parnou. Nachádzal sa na vlhkom mieste pri Trnávke a bol vo veľmi zlom stave. Hneď vedľa kostola bol prameň, ku ktorému sa viazala legenda o údajnom zjavení kríža Spasiteľa. No po tom, keď sa v ňom okúpala istá hriešnica, kríž zmizol. Vizitátor píše, že kostol bol v súvislosti s legendou o zjavení kríža vyhľadávané pútnické miesto. Kostol sv. Márie Magdalény – patrónky kajúcnikov uspokojoval duchovné potreby miestneho obyvateľstva a zároveň slúžil pocestným, ktorí smerovali k trnavským hradbám. No stal sa aj terčom vojenských atakov. Počas ťaženia husitov, povstaní Štefana Bočkaja a Gabriela Betlena bol kostol v Modranke značne poškodený, až sa napokon v roku 1694 úplne rozpadol.
Nevyhovujúci stav kostola bol impulzom pre trnavských jezuitov
V rokoch 1629 – 1632 postavili na vhodnejšom mierne vyvýšenom mieste v obci Kaplnku Božieho hrobu. V strede bola predelená priečkou, ktorá oddeľovala Anjelskú kaplnku od Božieho hrobu v skale. Boli v nej posledné štyri zastavenia kalvárie, ktorá viedla z Trnavy do Modranky. So šiestimi zastaveniami trpiaceho Krista bola zakončením najstaršej krížovej cesty v Uhorsku. Začínala sa v blízkosti kláštora klarisiek. Koncom 17. storočia celú krížovú cestu jezuiti renovovali pre potreby univerzity a pristavili ďalšie štyri strieškou prekryté zastavenia. Púťový sprievod do Modranky viedli vždy v čase 40-dňového pôstneho obdobia. Na čele procesie kráčalo predstavenstvo univerzity so študentmi spolu s prepoštom kapituly. Na mieste Kaplnky Božieho hrobu začal v roku 1650 ostrihomský kanonik Adam Šalgovič s výstavbou Kostola Najsvätejšej Trojice.
Tradícia najstaršej krížovej cesty v Uhorsku oslovila baróna Strocinga
Pre Modranku dal zhotoviť sochu Panny Márie z Loreta a položil tak základ pútí k loretánskej Panne Márii. Novú drevenú sochu dala v roku 1689 vyhotoviť manželka Pavla Orbana, Eva Alvinciová. Kanonik Martin Görgyi ju dal pozlátiť a po pristavení loretánskej kaplnky k severnej stene kostola ju v deň sviatku Navštívenia Panny Márie do nej slávnostne uložili. Legenda hovorí, že keď sa k mestu blížilo turecké vojsko, na orodovanie veriacich z Modranky, ktorí sa utiekali pod ochranu Panny Márie z Loreta, kraj nečakane zahalila hustá hmla a zastavila útočníkov. Na základe zjavení a mnohých uzdravení veriaci z Modranky a z Trnavy podali svedectvo o zázračnej sile Panny Márie z Loreta. Pápež Inocent XII. vyhlásil v breve z 30. júna 1695 Modranku za pútnické miesto a udelil úplné odpustky na šesť rokov všetkým veriacim.
KOMENTÁRE ČLÁNKU :
Púte do Modranky