Chmelárov odkaz opozícii: Eurofondy nie sú milodary a Slovensko nie je vazalom Nemecka

Podľa Chmelára dnes suverenitu Slovenska neohrozuje Rusko, ale skôr Nemecko, ktoré sa už celé storočia snaží upevňovať svoj vplyv v strednej Európe. To, čo sa v minulosti nepodarilo dosiahnuť vojenskou silou, sa dnes dosahuje ekonomickým tlakom.

Politický komentátor Eduard Chmelár na sociálnej sieti ostro okomentoval reakcie časti novinárskej obce a opozície, ktorým sa nepozdáva postoj a výroky koaličných predstaviteľov voči vyjadreniam nemeckého kancelára o možnosti odobratia eurofondov Slovensku. Vo svojom statuse zdôraznil, že eurofondy nie sú žiadne milodary a Slovensko nie je povinné správať sa ako vazal Nemecka. Kritizoval najmä morálny relativizmus opozičných politikov a ich spriaznených novinárov, ktorí podľa neho preukazujú nedostatok suverenity a znalostí o fungovaní Európskej únie.

Mudrlanti v médiách a opozícii

V ostatných dňoch sa v slovenskej verejnej debate čoraz častejšie objavujú moralizujúce komentáre a nekompetentné bedákanie na adresu zahraničnej politiky Slovenska – či už v televíznych diskusiách, alebo z úst opozície. Tieto reakcie vyvolala kritika smerom k nemeckému kancelárovi, ktorý hrozil Slovensku odobratím eurofondov v súvislosti s naším postojom k rusko-ukrajinskej vojne a návštevou premiéra Fica v Moskve, píše Chmelár.

Niektorí komentátori a politici sa dokonca neostýchajú označiť reakciu Slovenska za “hulvátsku” (Maroš Košík), alebo tvrdia, že predseda CDU Friedrich Merz “upratal Slovensko do reality” (Béla Bugár). Expremiér a europoslanec za PS Ľudovít Ódor zase obviňuje Slovensko zo správania v štýle: “Dáme dopredu naše dlane, dajte prachy a na nič sa nepýtajte a my budeme na vás nadávať.” Takéto vyjadrenia však podľa Chmelára len potvrdzujú buď demagógiu, alebo neznalosť základných faktov o fungovaní eurofondov.

Eurofondy nie sú dary, ale kompenzácia

Eduard Chmelár jasne pripomína: eurofondy nie sú žiadne milodary, nie sú ani odmenou za poslušnosť voči Bruselu či Berlínu. Ich zmyslom bolo kompenzovať novým členom EÚ, najmä menej rozvinutým krajinám, stratu časti vlastnej ekonomickej ochrany, ktorú museli po vstupe do únie obetovať. Práve ekonomiky silnejších štátov – najmä Nemecka – získali na rozšírení EÚ najviac, keďže ich firmy rozšírili svoj vplyv a trhy v strednej a východnej Európe. Preto čerpanie eurofondov závisí od spoločných európskych pravidiel a ekonomického rozvoja, nie od zahraničnopolitickej lojality.

“Ak chce Nemecko siahať na slovenské eurofondy kvôli našej zahraničnej politike, mali by sme minimálne zvážiť protiopatrenia voči nemeckým investíciám na Slovensku. Takto sa partneri nesprávajú,” upozorňuje Chmelár.

Slovensko má právo na vlastnú zahraničnú politiku

Chmelár zdôrazňuje, že aj keď niektorým môže prekážať Ficova cesta do Moskvy alebo iné zahraničnopolitické kroky slovenskej vlády, Slovensko má na takéto rozhodnutia plné právo – rovnako, ako má právo využívať právo veta v EÚ na obranu svojich štátnych záujmov. Bez práva veta by Slovensko nemalo šancu zabrániť prijímaniu rozhodnutí, ktoré presadzujú veľké štáty ako Nemecko, Francúzsko, Taliansko či Španielsko.

Slovensko pritom svoje právo veta využíva len minimálne a ani pri otázkach ako protiruské sankcie nezneužíva svoju pozíciu, hoci s týmito opatreniami často nesúhlasí. Kde je teda problém? Chmelár apeluje na zdravé sebavedomie a hrdosť: “Trochu hrdosti, vážení!”

Kto dnes ohrozuje suverenitu Slovenska?

Podľa Chmelára dnes suverenitu Slovenska neohrozuje Rusko, ale skôr Nemecko, ktoré sa už celé storočia snaží upevňovať svoj vplyv v strednej Európe. To, čo sa v minulosti nepodarilo dosiahnuť vojenskou silou, sa dnes dosahuje ekonomickým tlakom. “My sme však do EÚ nevstupovali preto, aby sme sa stali vazalmi Nemecka,” uzatvára Chmelár.

Opoziční politici by si podľa neho mali uvedomiť, že lojalita voči cudzej moci na úkor slovenských záujmov môže priviesť krajinu do problémov. Suverenita a zdravé národné sebavedomie nie sú prežitky minulosti, ale základ úspešnej a rovnoprávnej existencie Slovenska v rámci EÚ.

Zdroj: Fb – E.Chmelár