Sídliskové objekty v rámci zachovaného hradobného systému Trnavy sa už v 12. storočí nachádzali po celej jeho ploche. Najvýznamnejším z nich bola osada Sobota s Kostolom sv. Mikuláša. Vzrast trnavských osád a ich hospodársku prosperitu urýchlila kráľovná Konštancia, umožnila príchod nemeckých osadníkov a oživila obchod na Českej ceste prechádzajúcej osadou Sobota. Práve na jej podnet vystala potreba chrániť nemeckých hostí a vytvoriť novú organizáciu sídliska s ohraničeným fortifikačným systémom.
Mestské opevnenie rozlohou patrilo k najväčším opevneniam v Uhorsku
V prvej stavebnej fáze bola vymedzená rozloha mesta s obrovskou plochou 56 ha. Rovinu, na ktorej sa mesto rozprestiera, ohraničil pravidelný obdĺžnikový tvar opevnenia s rozmermi 800 x 700 m. Trojkilometrovú konštrukciu opevnenia s pôvodnými tridsiatimi vežami spájala drevo zemná hradba obkolesená vodnou priekopou. Dvadsaťdva vysokých uzavretých tehlových veží stálo v priamych úsekoch, štyri na nárožiach a štyri slúžili ako mestské brány.
Foto: Autor fotografie – Blažej Vitek
Po udelení mestských výsad získala Trnava právo fortifikácie
Pôvodné drevo zemné valy nahradili tehlovými múrmi v celom rozsahu. Boli to 10 m vysoké a 170 až 230 cm hrubé hradby z pálených tehál, ktoré mali v korune ukončenie murovanou ochodzou chránenou predpršňou a cimburím so štrbinovými strieľňami. Na mieste zbúraných pôvodných veží a medzi nimi dostavali otvorené hranolovité bašty a pravouhlé predbránia v úseku klariského a františkánskeho kláštora.
Základ pôdorysu mesta tvorili hlavné komunikácie v tvare písmena H
Foto: Drevorez trnavského grafika Jozefa Jägra, 1740 – 1742
Pôvodný mestský pôdorys tvorili dve paralelné cesty, na západe cesta prechádzala Hlavnou a Štefánikovou ulicou, a zároveň prepájala spojenie s Hornou a Dolnou bránou. Cesta na východe prechádzala na jej južnom úseku Halenárskou ulicou, ktorá oblúkom cez Hollého ulicu obchádzala pôvodnú osadu pri Kostole sv. Mikuláša. Na začiatku tejto cesty ležala Lovčická brána s vyústením na Jerichovej ulici, kde bola Malženická brána. Paralelné komunikácie spájala dnešná Hviezdoslavova ulica. Zástavbu predmestskej osady spojila s mestom dnešná ulica Mikuláša Schneidra – Trnavského.
Najväčšia prestavba opevnenia sa uskutočnila počas tureckých útokov
V rokoch 1543 až 1554 sa z obranných dôvodov používali iba dve z pôvodných mestských brán. Pri Hornej a Dolnej bráne opevnili mosty cez priekopu a na prístupových cestách k nim vybudovali opevnené barbakány. V rokoch 1570 až 1584 bola postavená vysoká rozhľadňa – mestská veža. Malé bránky, tzv. fortne pre peších boli vo východnej a západnej časti opevnenia
V 19. storočístratili hradby svoj obranný charakter. Niektoré úseky hradobných múrov a hlavné brány začali rozoberať. Zrušené vodné priekopy zasypali. Z pôvodných brán sa zachovala prechodná bránka pri Lovčickej bráne a prestavaná bránka za farským kostolom. Fortňu na západnej strane pri františkánskom kostole nahradila v roku 1937 Bernolákova brána.
KOMENTÁRE ČLÁNKU :
Okno do dejín Malého Ríma: Trnavské hradby