Komentár: Summit NATO 2024

Vo Washingtone bol 9. až 11. júla summit NATO pri príležitosti 75. výročia vzniku, ktoré však zostalo akosi bokom. Bol v podstate o ďalšom vyzbrojovaní Ukrajiny, o jej členstve v NATO, o kritike Číny za jej podporu Rusku, o Bidenovom lapsuse, keď Zelenského privítal ako prezidenta Putina. Nebol však o genocíde, ktorú pácha Izrael v pásme Gazy. Na úvod summitu plénum odsúdilo „útok“ ruskej rakety na detskú nemocnicu (video-zábery síce potvrdzujú, že išlo s pravdepodobnosťou blížiacou sa istote o americkú protivzdušnú raketu, ale …). Len sa „pozabudlo“ odsúdiť útok Tel Avivu na školu v pásme Gazy, kde zahynulo takmer 30 detí… 

Poďme čítať medzi riadkami 

Summit NATO prijal záverečnú deklaráciu, pod ktorú sa podpísalo všetkých 32 zúčastnených krajín. „Plne podporujeme právo Ukrajiny vybrať si vlastné bezpečnostné opatrenia a rozhodnúť o svojej budúcnosti bez vonkajšieho zasahovania. Budúcnosť Ukrajiny je v NATO. Ukrajina je čoraz viac interoperabilná a politicky integrovaná s Alianciou. Vítame konkrétny pokrok, ktorý Ukrajina dosiahla od samitu vo Vilniuse v oblasti požadovaných demokratických, hospodárskych a bezpečnostných reforiem. Keďže Ukrajina pokračuje v tejto dôležitej práci, budeme ju naďalej podporovať na jej nezvratnej ceste k plnej euroatlantickej integrácii vrátane členstva v NATO. Opätovne potvrdzujeme, že budeme schopní pozvať Ukrajinu do Aliancie, keď s tým budú spojenci súhlasiť a keď budú splnené podmienky.“

Doplňme ešte záverečné komuniké zo summitu NATO vo Vilniuse z roku 2023. „Plne podporujeme právo Ukrajiny vybrať si vlastné bezpečnostné opatrenia. Budúcnosť Ukrajiny je v NATO. Opätovne potvrdzujeme záväzok, ktorý sme prijali na samite v Bukurešti v roku 2008, že Ukrajina sa stane členom NATO, a dnes uznávame, že cesta Ukrajiny k plnej euroatlantickej integrácii presiahla potrebu akčného plánu členstva.  Ukrajina je čoraz viac interoperabilná a politicky integrovaná s Alianciou a dosiahla významný pokrok na ceste reforiem.“

Ako cez kopirák

Keď porovnáme obe komuniké, Ukrajina sa k členstvu v NATO za rok úsilia nepriblížila ani o krok. Ani v tom poslednom nie je žiadny časový plán, kedy by Ukrajina mohla dostať pozvánku na prístupové rokovania. 

Prísľub Ukrajine na členstvo v NATO by bol zároveň prekročením „červených čiar“ Moskvy, ktorá požaduje neutralitu Kyjeva. K prijatiu do Aliancie bola Ukrajina (spolu s Gruzínskom) najbližšie na summite v Bukurešti v roku 2008, keď súhlas so začatím prístupových rokovaní požadovali USA. Nemecko a Francúzsko sa vtedy postavili proti a súhlas nedali. V tom čase boli predstavitelia týchto krajín ešte opatrní. Brali vážne Putinove varovania, ktoré predniesol rok predtým na bezpečnostnej konferencii v Mníchove, že by to znamenalo vojnu s Ruskom. 

Sľuby členov Aliancie na prijatie Ukrajiny narážajú hneď na niekoľko „drobných“ problémov. Prijatie Ukrajiny do NATO počas konfliktu na jej území by znamenalo možnosť aktivovania článku 5 Severoatlantickej zmluvy. To znamená, že všetky členské štáty by sa stali účastníkom konfliktu. Toto si niektoré štáty Aliancie uvedomujú. Na prijatie nového člena treba ratifikáciu všetkými členskými štátmi. Predseda vlády Róbert Fico vyhlásil, že náš parlament nikdy členstvo Ukrajiny neratifikuje (nikdy – kým sa nezmení obsadenie parlamentu). Rovnaký postoj má aj Maďarsko. 

USA a Nemecko sa už pred summitom vyjadrili, že Ukrajina pozvánku nedostane, práve preto, že konflikt na Ukrajine by sa automaticky stal vojenským konfliktom Aliancie. Popri iných štátoch má takýto postoj k členstvu Ukrajiny v NATO aj slovenská reprezentácia.

Komuniké zo summitu vo Washingtone Ukrajine sľubuje nesplniteľné – aspoň nesplniteľné v tomto čase. 

Vyzbrojovanie Ukrajiny 

Členské štáty sa dohodli na 40 miliardovej finančnej pomoci ročne pre Ukrajinu. Toto sú peniaze, ktoré zaplatíme alikvotnou čiastkou my všetci. V prípade Slovenska ide o približne 100 miliónov eur, ktoré by sa určite dali využiť lepšie, než na zbrojenie. Okrem toho Slovensko súhlasilo s výcvikom ukrajinských vojakov na našom území, s opravami vojenskej techniky, s transformáciou mnohonárodnej vojenskej skupiny na Slovensku na brigádu a s komerčnými dodávkami zbraní. Komerčný znamená, že si štát niečo objedná a zaplatí za to. Otázka je, ako chce Kyjev platiť za dodávky zbraní, keď mu už na budúci mesiac hrozí štátny krach, pretože jeho veritelia odmietli reštrukturalizáciu doterajších pôžičiek a požadujú ich splatenie. 

Jediný štát, ktorý si dokázal vyjednať výnimky je Maďarsko: žiadne zbrane na Ukrajinu nedodá, žiadnu vojenskú pomoc nepošle, žiadne územie na výcvik ukrajinských vojakov neposkytne. 

V čom sme zlyhali

Slovensko nemá kontrolu nad svojím vzdušným priestorom. Dôvody poznáme; matovičovsko-hegerovská vláda poslala na Ukrajinu všetko, čo sa dalo (aj nedalo). Otázkou zostáva, prečo naša delegácie na summite nežiadala zabezpečenie nášho vzdušného priestoru. NATO uprednostňuje nečlenský štát pred potrebami vlastného člena? Suverénny postoj našej delegácie by spočíval v tom, ak by do komuniké presadila termínovaný záväzok rozmiestniť protivzdušnú a protiraketovú obranu na Slovensku. 

Status NATO 

V článku 1 Severoatlantickej zmluvy zo 4. apríla 1949 sa píše: „Zmluvné strany sa zaväzujú, ako jeuvedené v Charte Spojených národov, riešiť akékoľvek medzinárodné spory, do ktorých môžu byťzapojené, mierovými prostriedkami tak, aby nebol ohrozený medzinárodný mier, bezpečnosť aspravodlivosť a zdržia sa vo svojich medzinárodných vzťahoch hrozby silou alebo použitiasily akýmkoľvek spôsobom nezlúčiteľným s cieľmi Spojených národov.“

V záverečnom komuniké sa slovo „vojna“ spomína 12x, ďalej obsahuje plány na euro-atlantické ašpirácie v regióne Čierneho mora, ani Afrika a Blízky východ nebude „opomenutý“ od zabezpečovania mieru a stability Alianciou, nelegálna migrácia je spomenutá len v súvislosti s Ruskom, ktoré sa vraj snaží o jej inštitucionalizáciu ako súčasť hybridnej vojny, a slovíčko „Gaza“ v komuniké vôbec nenájdete. 

Summit ukázal, že NATO už nemá schopnosť riešiť medzinárodné spory mierovou cestou a mierovými prostriedkami. O tom, ako vyzerá mier v podaní NATO by vedeli rozprávať Líbyjčania, Afganci aj ďalšie národy. Aliancia sa rokmi tak vzďaľuje od svojich pôvodných myšlienok, že si musíme položiť otázku:  Potrebuje ešte svet NATO? 

Zdroj: eReport Trnava