Trnava patrí k najstarším mestám na Slovensku. Svedkami historických zmien sú aj trnavské cintoríny, ktoré poukazujú na náboženské a kultúrne zmeny v regióne. Sú miestom posledného odpočinku a zároveň sú historická pamiatka spätá s dejinami Trnavy.
V stredovekej Trnave, aj iných mestách, boli cintoríny zvyčajne v blízkosti kostolov. Jeden z najstarších cintorínov bol spojený s vtedajším Hrubým kostolom (Bazilika sv. Mikuláša). Podľa Trnavskej arcidiecézy je kostol na najvyššom bode vtedajšieho starého mesta. Okolo neho sa rozprestieral cintorín, ktorý v súčasnosti skúmajú archeológovia. Významné cirkevné osobnosti boli pochované priamo v kostole.
Ďalší historicky známy je cintorín na Kamennom mlyne, ktorý vybudovali mimo trnavských hradieb v 19. storočí. Jeho vzdialenosť od centra mesta poskytla príjemné a pokojné prostredie na pohrebné obrady.
Ortodoxný židovský cintorín vo východnej časti mesta slúžil na pochovávanie členov židovskej komunity podľa tradičných židovských pohrebných obradov. Zároveň sa cintorínu pripisuje jeden z najstarších židovských náhrobkov z roku 1340, ktorý sa našiel počas rozoberania Lovčickej brány v 19. storočí.
Dnešná Kalvária
Významný cintorín bol kedysi aj blízko miesta dnešnej Kalvárie. Jeho bývalú vstupnú bránu tvoril vysoký biely stĺp s postavou muža známeho ako svätý Vendelín. Spolu s dnes už nezachovanou sochou svätého Severína tvorili slávnu bránu cintorína až do 20. storočia. Zo starého cintorína sa zachovalo len zopár významnejších hrobov, napríklad osvetového pracovníka Martina Branislava Tamaškoviča a kultúrneho pracovníka Františka Richarda Osvalda. Cintorín sa v roku 2016 stal národnou pamiatkou.
Zaujímavosťou je aj morový a cholerový cintorín pri kaplnke svätého Kríža na Átriovej ulici v Trnave približne z 18. storočia. Vybudovanie cintorínu si vyžiadala epidémia cholery a moru, ktoré v tom čase postihli Trnavu. Cintorín na Kopánke bol svojou vzdialenosťou vhodný najmä preto, aby sa zabránilo šíreniu chorôb.
História cintorínov v Trnave je úzko prepojená s dejinami mesta a s jeho obyvateľmi. Vývoj pohrebísk od stredoveku až po súčasnú podobu cintorínov odzrkadľuje historické svedectvá aj spoločenské a kultúrne zmeny. Cintoríny v Trnave umožňujú uctenie si pamiatky zosnulých a sú súčasť našej kolektívnej pamäte.
Zdroj: eReport Trnava
KOMENTÁRE ČLÁNKU :
História trnavských cintorínov