Zvýšený pohyb ľudí na cintorínoch a v ich okolí, vyzdobené hroby a zažaté sviečky neodmysliteľne patria k Dušičkám. Tento sviatok si pripomíname všetci.
Každý z nás už má niekoho na onom svete. Niekto starých rodičov či rodičov, iný, žiaľ, aj niekoho z potomkov, ďalší priateľov či známych. V mysliach sa s nimi spájame, spomíname na spoločné chvíle, v pamäti akoby sa nám premietal film, v ktorom spolu účinkujeme.
Skromne, aj okázalo
Spomienka na tých, ktorí nás predišli do večnosti, môže byť rôzna – skromná, aj okázalá. Ak si počas nej uvedomíme časnosť pozemského života, potom má aj pridanú hodnotu. Mali by sme si sami odpovedať na otázku koľko lásky, priazne a priateľstva sme preukázali blízkym za ich života, a koľko jej preukazujeme tým, ktorí sú tu ešte s nami.
Mnohí si práve počas poslednej rozlúčky so zosnulým uvedomia, ako často ho za života chceli navštíviť, ale nevyšlo im to. Prišlo im do toho čosi, čo sa napokon ukázalo ako banálne, nepodstatné. Záleží od nastavenia každého, čo v živote uprednostní: či vzťahy, alebo vlastný komfort. Vynaložením nemalých prostriedkov do náhrobkov a výzdoby hrobov zmeškané nedobehneme.
Dôležitý je úmysel
Ak má byť okázalá výzdoba prejav úcty k zosnulým treba si uvedomiť, že pre nich to už dôležité nie je. Možno tak pre nás, aby sme uspokojili svoje svedomie, či ukázali pred okolím čo si môžeme dovoliť a ako nezabúdame na príbuzných, ktorí už opustili tento svet.
Iste, to je lepší prípad, ako keby sme si na nich vôbec nespomenuli. Dôležitý je však úmysel, s ktorým to robíme. Ak je náš zámer prezentovať vlastný status, treba si uvedomiť, že to nie je dobrá cesta. Kým sme nažive, dbajme o to, aby sme ľuďom v našom okolí život spríjemňovali. Elitárstvo a snobizmus k ničomu dobrému nevedú.
Smrti sa nikto nevyhne, akurát nevieme dňa ani hodiny. Využime čas, ktorý tu máme, zmysluplne, aby sme na konci nášho života neľutovali, čo všetko sme nestihli urobiť, a čo sme mali urobiť inak.
Zdroj: eReport Trnava
KOMENTÁRE ČLÁNKU :
Pieta alebo mamon?