Cyril a Metod

Prečo nepíšeme cyrilikou ani azbukou a byzantská liturgia sa na našom území slávi len veľmi málo? Po Metodovej smrti sa na našom území presadilo latinské kresťanstvo. Používanie staroslovenčiny ako liturgického jazyka bolo na území Veľkej Moravy zakázané a slovanskí kňazi a mnísi museli z našich krajov odísť. Útočisko našli u južných Slovanov pri Ochridskom jazere, kde pokračovali v diele christianizácie. Napriek tomuto neúspechu bola nepochybne zaujímavá ich vízia a praktický pokus o zvyšovanie gramotnosti prostredníctvom zavedenia vlastného písma a používania zrozumiteľného jazyka na bohoslužbe i v občianskom živote.

Učitelia, ktorí rozumejú miestnemu ľudu

Solúnski bratia sa na Veľkú Moravu vydali na žiadosť kniežaťa Rastislava, ktorý chcel, aby Veľká Morava získala politickú a cirkevnú nezávislosť od Franskej ríše. V žiadosti byzantskému cisárovi Michalovi III. zdôraznil, že potrebuje učiteľa, ktorý rozumie reči tunajšieho ľudu. Ten mu poslal Konštantína Filozofa aj jeho brata Metoda, no popri nich aj ďalších múdrych mužov – Klimenta, Savu, Angelára, Nauma, Vavrinca a iných. Okrem cirkevnej ortodoxie – pravoslávia – priniesli do našich končín byzantské bohoslužby, obrad preložený do slovanského jazyka a východné kresťanské zvyklosti a obyčaje. 

Foto: Súsošia Sv. Cyrila a Metoda na nádvorí Slovenského ústavu Sv. Cyrila a Metoda v Ríme, pomocný fond ZsM

Pred cestou zo Solúna Konštantín zostavil slovanské písmo – hlaholiku, ktorým sa dali zapisovať texty do staroslovienskeho jazyka. Do jazyka, ktorému Slovania rozumeli, preložili celú liturgiu, bohoslužobné texty a časť Biblie. Počas misie na Veľkej Morave dokončili preklad celej Biblie. Bol to prvý preklad Biblie do slovanského jazyka. Základy právneho štátu položil prvý zákonník v slovanskom jazyku (Zakon sudnyj ljudem). V ňom pretransformovali byzantské občianske zákony do občianskeho zákonníka. Počas návštevy v Ríme u pápeža Hadriána II. dosiahli súhlas s ustanovením školy, vysvätením slovienskych učeníkov a tiež potvrdenie staroslovienčiny ako bohoslužobnej reči. Tá sa stala štvrtým bohoslužobným jazykom v kresťanskom svete popri hebrejčine, gréčtine a latinčine. 

Na rozdiel od západných kresťanov, ktorí si pamiatku sv. Cyrila a Metoda pripomínajú 5. júla. Pravoslávni kresťania sa pridržiavajú juliánskeho kalendára a za deň príchodu solúnskych bratov označujú 11. máj 863. Slávenie príchodu učencov 5. júla bolo stanovené pápežom Piom IX. pri príležitosti tisíceho výročia príchodu bratov na Slovensko.