Zelenský odrazu chce, aby sa Rusi zúčastnili na mierových rokovaniach, ktoré ešte pred niekoľkými mesiacmi striktne odmietal.
V polovici júla telefonoval s kandidátom na prezidenta USA Donaldom Trumpom. Témou rozhovoru bolo podľa kuloárových informácií ďalšie financovanie ukrajinského konfliktu. 23. júla prijal delegáciu z Vatikánu – a po prvý raz pripustil, že vojna sa musí skončiť čo najskôr, „pretože tam umierajú naši ľudia“. Môžeme len špekulovať, či na toto vyhlásenie mal vplyv jeho rozhovor s Donaldom Trumpom.
Podobnú rétoriku použil aj v rozhovore pre francúzsky denník le Monde. Dokonca pripustil, že Ukrajina sa bude musieť zriecť časti svojho územia, čo označil ako „veľmi komplikovanú otázku“. Pripustil referendum o tom, ako by sa mala skončiť vojna: „Otázku územnej celistvosti Ukrajiny nemôže vyriešiť jeden prezident bez ukrajinského ľudu.“
Toto zaváňa alibizmom. Zelenský si uvedomuje, že Ukrajina príde o územia, na ktorých žije rusko-jazyčné obyvateľstvo. A zrejme nepôjde iba o územia, ktoré doteraz Rusko obsadilo. V hre je dokonca aj ľavý breh Dnepra, na ktorom leží aj hlavné mesto Kyjev. Týmto spôsobom by preniesol zodpovednosť za rozdelenie a rozparcelovanie Ukrajiny priamo na občanov a jeho chunta by sa vymanila zo statusu faktickej kapitulácie.
Realita je taká, že Ukrajina už nemá odhodlanie a najmä ochotu obyvateľov pokračovať v bojoch. Tí, ktorí chceli bojovať už dávno bojovali a buď padli, alebo sú z nich vojnoví invalidi, alebo sú ešte stále na fronte. Nikto iný z radov obyvateľov na front už nepríde – teda nepríde dobrovoľne a s nadšením. Preto alibistický predpoklad Zelenského, že v referende Ukrajinci odsúhlasia vzdanie sa území, nie je až taký nerealistický.
Na záver rozhovoru pre le Monde sa opäť vyslovil za účasť Ruska na druhom „mierovom summite“, pretože „všetci si to želajú“.
Čo sa skrýva za týmito vyhláseniami?
1. augusta ratingová agentúra Fitsch znížila rating Ukrajiny z úrovne „CC“ na „C“ – to znamená, že krajina je v platobnej neschopnosti, alebo v situácii, keď bezprostredne platobná neschopnosť hrozí. Zjednodušene povedané, Ukrajina čelí štátnemu bankrotu.
Prvého augusta Ukrajina nebola schopná splatiť splátku rámcového úveru, na ktorý mala dva roky odklad od tzv. Parížskeho klubu.
Parížsky klub združuje veriteľov Ukrajiny – na čele s americkou investičnou spoločnosťou Black Rock, ktorá sa prihlásila o svoje požiadavky predstavujúce niekoľko desiatok miliárd dolárov.
Šéfom Black Rock je Larry Fink. Špekuluje sa, že po víťazstve Donalda Trumpa v novembrových prezidentských voľbách v USA by mal získať post ministra financií. Úver získala Ukrajina v júni 2022, s veriteľmi vyjednala odklad splátky na dva roky. Splátky mali byť štvrťročné, prvá mala prebehnúť práve 1. augusta 2024. V súčasnosti nemá Ukrajina financie ani zaplatenie prvej splátky.
Zelenský, aby oddialil štátny bankrot, podpísal prezidentský dekrét, ktorým vyhlásil dvoj-mesačný odklad platby-schopnosti Ukrajiny. O dva mesiace oddialil štátny bankrot. Dva mesiace sa bude Ukrajina snažiť niečo vyrokovať s veriteľmi z Parížskeho klubu.
Ten však nariadil Ukrajine, že musí začal rozpredávať svoj štátny majetok a štátne aktíva – od 1. augusta.
Rozpredaj rodinného striebra
Ukrajina bude musieť v dražbe predávať svoje lukratívne pozemky a nehnuteľnosti. Black Rock bude mať určite záujem o ťažobnú spoločnosť, ktorá spracúva titan pre letecký priemysel. Jeho vyvolávacia cena by mala byť 860 miliónov eur, jeho hodnota je niekoľko miliárd eur. A podobne to bude zrejme aj sa ďalšími nehnuteľnosťami, hovorí sa o luxusnom hoteli Ukrajina v centre Kyjeva, neďaleko neslávne známeho námestie Majdan.
S čím rátali veritelia
Ukrajina mala dva a pol roka na to, aby niečo západným kurátorom dokázala na bojisku. Neukázala však, že by Rusov vedela vážnejšie ohroziť. Od ukrajinskej armády sa očakávalo, že dokáže prelomiť južný front, dokáže sa priblížiť ku Krymu a začne ho obsadzovať. Skončilo to na ruskej Surovikinovej línii a Ukrajinci sa nikam neposunuli.
Zelenský sa vyhovára, že dôvody sú na strane Západu: nedodali mu dostatok zbraní, bránia mu ostreľovať územia v Ruskej federácii, nedávajú mu dostatok peňazí.
Napriek tomu sa rozhodol konať! Zaútočil na Kurskú oblasť – na územie Ruskej federácie. Kurská oblasť leží severne od línie bojov na Ukrajine, hranice Ruska v tento oblasti neboli chránené dostatočne. Zelenský tam nasadil svoje elitné jednotky, Rusko povolalo z Bieloruska wagnerovcov a začal sa masaker. Wagnerovci totiž zajatcov neberú. A do oblasti Moskva presúva aj ťažkú vojenskú techniku.
Otázka je, kto je za tým a čo tým Kyjev sleduje
Spojené štáty „situáciu vyhodnocujú“ – z tohto výroku sa dá usudzovať, že o útoku na Kurskú oblasť neboli dopredu informované. Druhý podstatný hráč je britská MI6. Zdá sa, že tento nápad Zelenskému odobrili práve Briti.
Podľa doterajších informácií Kurskú oblasť napadlo jeden až dve tisíc vojakov, ich straty, okrem techniky, sa odhadujú na približne 800 mužov. Ukrajinci útočia v malých skupinách, nejde o plnohodnotnú inváziu. Na tú by totiž Zelenský potreboval približne 50 až 70 tisíc vojakov, ktorých k dispozícii nemá.
A dôvod útoku? Dá sa predpokladať, že sú dva: jeden z nich je, že chcel ukázať Parížskemu klubu „že na to má“ – že dokáže bojovať s Ruskom a získať územnú výhodu, ktorá by mu zabezpečila lepšiu vyjednávaciu pozíciu v prípadných rokovaniach o ukončení konfliktu – a to je druhý dôvod. V tom prípade by však musel dobyté územia v Ruskej federácii udržať minimálne niekoľko mesiacov.
A tento scenár prezident Putin pripustiť nemôže. Mohlo by to totiž zhoršiť jeho vnútropolitickú pozíciu. Okrem toho dal jasne najavo, že teraz nie je priestor na vyjednávanie.
Čo bude nasledovať
Keď sa začnú dražby ukrajinského majetku, začne sa obrovský tlak na ukončenie vojny, pretože Black Rock ani ďalší veritelia nebudú chcieť stratiť svoje investície. Síce v dražbách skúpia ukrajinský majetok „za hubičku“, ale nebudú chcieť, aby im ho Rusi ex-post zbombardovali do základov.
Takže Zelenského nič neosvietilo, že teraz je čas skončiť vojnu. Stačí za všetkým pohľadať peniaze…..
KOMENTÁRE ČLÁNKU :
Čo osvietilo Zelenského?