Rusko na poslednom summite BRICS vystrašilo USA svojím návrhom na vytvorenie alternatívnej meny k doláru. Ostatné štáty združené v BRICS boli realistickejšie, podľa nich to musí byť strednodobý až dlhodobý projekt, nie je to niečo, čo by sa dalo v dohľadnom čase dosiahnuť. Trumpova reakcia bola okamžitá. BRICS-u odkázal, nech ani len neuvažuje o nahradení dolára a vyhrážal sa uvalením 100 percentných ciel na dovoz tovarov zo štátov BRICS alebo na kohokoľvek iného, kto sa o niečo podobné pokúsi.
Za podobné úvahy si USA môžu sami. Nemilosrdne využívajú privilegované postavenie dolára v medzinárodných financiách a v obchode tým, že sa uchyľujú k uvaľovaniu sankcií na „neposlušné“ štáty a k ďalším ničivým formám hospodárskej vojny. Dolár sa stal nástrojom zahraničnej politiky USA.
Aká je sila dolára
Mnohé štáty, najmä zo zoskupenia BRICS, prechádzajú na vzájomné obchodovanie v národných menách, dokonca aj ropné štáty združené v OPEC predávajú časť surovín mimo obchodovania v dolároch. Financie USA nie sú práve v najlepšej forme. Ich štátny dlh vzrástol na 120 % HDP, v absolútnych číslach je 33,7 bilióna dolárov, teda 3370 miliárd! V podstate to znamená, že výdavky štátu sú vyššie ako príjmy, čo spôsobuje infláciu. A všetky vládne výdavky pochádzajú z daní. Ak USA nevyriešia štátny dlh, všetky daňové príjmy pôjdu na platenie úrokov a nezostane na žiadne ďalšie výdavky. Táto situácia je dlhodobo neudržateľná.
Čo čaká euro
Ani euro nemá veľmi pozitívne vyhliadky. Únia sa odrezala od lacných energetických surovín dovážaných z Ruska, miliardami eur vyzbrojuje Ukrajinu a navyše sa snaží presadiť green deal, ktorý väčšina sveta, vrátane najväčších ekonomík (a znečisťovateľov) – USA, Rusko, India, Čína a ďalšie – neakceptuje. Dopláca na to najmä nemecká ekonomika, doteraz najsilnejšia v EÚ a vplyv jej oslabovania na euro je zrejmý.
Problém je však aj v ekonomických rozdieloch medzi jednotlivými štátmi eurozóny. Jednotná mena je totiž pre menovú úniu prínosná len v prípade, ak neexistujú veľké disproporcie medzi jednotlivými ekonomikami. Hlavný ekonóm Trinity Bank Lukáš Kovanda pre TASR povedal: „Viac ako trojnásobná makroekonomická rozdielnosť krajín eurozóny predstavuje alarmujúce zistenie. Bez dostatočnej makroekonomickej zladenosti sa totiž jednotná mena stáva príťažou. Jednotlivým krajinám danej menovej únie by viac prospela vlastná, národná mena. … Rozdiely medzi krajinami, ktoré platia eurom, zatiaľ prakticky sústavne narastajú smerom k bodu, keď už bude ďalšie udržiavanie eurozóny také nákladné a ekonomicky nevýhodné či ničivé, že sa táto menová únia rozpadne. Tento nepriaznivý trend, ktorý by, samozrejme, malo byť možné zvrátiť, aspoň teoreticky, sa navyše od roku 2019 ešte zosilňuje.“
Zdroj: eReport Trnava
KOMENTÁRE ČLÁNKU :
Vydržia menové piliere?