21. augusta si pripomíname 56. výročie vpádu vojsk Varšavskej zmluvy do bývalého Československa. V tento deň v roku 1968 vojská piatich socialistických krajín obsadili väčšinu strategických miest po celej krajine. Bol to začiatok vojenskej okupácie nášho územia a zvrátenia prebiehajúcich demokratizačných reforiem.
Mnohí obyvatelia si mysleli, že vypukla vojna
Horúce augustové ráno privítalo obyvateľov Československa drnčaním okenných rámov a ohlušujúcim rachotom tankov a nákladných áut naložených vojenskou technikou, ktoré prechádzali ulicami. Ľudia vybiehali z domov a kričali na rovnako vyplašených vojakov. Do Československa ich poslali s príkazom zasiahnuť proti kontrarevolúcii, ktorú tu ale nevideli. Niektorí zostali doma a počúvali vysielanie Československého rozhlasu s výzvou Provolání Všemu lidu ČSSR. Okolo deviatej hodiny ráno bolo vysielanie umlčané sovietskou pechotou. Rozhlas následne začal vysielať z tajných štúdií po celej krajine.
Trnavčanov vyhnal strach do ulíc mesta
Kolóna tankov a áut s vojakmi prechádzala po Kollárovej ulici smerom k železničnej stanici. Keďže ulica bola slepá, na jej konci sa museli otočiť a vracali sa naspäť, čelo kolóny sa stretlo s jej koncom. Časť bola odklonená smerom na Modranku a Zeleneč. Vojenské jednotky sa v Trnave sústreďovali pred hlavnou poštou, pri kasárňach na Hollého ulici, pred cukrovarom a na križovatke pred bývalým Kovosmaltom. Mestský rozhlas vyzýval občanov na zachovanie pokoja a informoval ich kadiaľ sa môžu pohybovať, kde sa dajú nakúpiť potraviny a pohonné látky.
Trnavčania protestovali proti neoprávnenej okupácii suverénneho štátu
Nápisy na múroch a chodníkoch odsudzovali a zosmiešňovali okupantov, sovietske vedenie a domácich kolaborantov. Hromadili sa nápisy vo výkladoch obchodov, podomácky vyrobené plagáty, kreslené komiksy dehonestujúce generálneho tajomníka ÚV KSSZ Leonida Brežneva a predsedu vlády ZSSR A. Kosygina. Mnohým dlho rezonoval v pamäti obrázok sliepky-obesenca s nápisom: „Než bych Rusom vajcia dala, radšej som si život vzala.“ Svoj protest vyjadrovali aj poškodzovaním vojenskej techniky okupantov. Na budove divadla viseli portréty A. Dubčeka a L. Svobodu. Opakovalo sa heslo: „Otec osloboditeľ – syn okupant.“ Ľudia strhávali označenia ulíc a smerové tabule, aby dezorientovali okupačné vojsko.
Sovietske jednotky zadržali najvyšších funkcionárov krajiny, prvého tajomníka Ústredného výboru Komunistickej strany Československa Alexandra Dubčeka, prezidenta Ludvíka Svobodu a ďalších predstaviteľov štátu. Odvliekli ich do Moskvy a prinútili ich podpisom legitimizovať túto vojenskú akciu. Súčasťou tzv. Moskovského protokolu bolo „dočasné umiestnenie vojsk na území Československej socialistickej republiky“. „Dočasnosť“ trvala do roku 1991, keď územie Československa opustil posledný ruský vojak.
KOMENTÁRE ČLÁNKU :
Trnavčania v auguste 1968