Vláda pri zostavovaní štátneho rozpočtu na rok 2024 vychádzala z očakávaní vývoja ekonomiky, ktoré savšak nenaplnili. Slovensko napriek tomu v minulom roku stále patrilo medzi rýchlejšie rastúce ekonomiky EÚ, keď rast výrazne prekonal priemer Únie a bol vyšší než v Česku či Maďarsku. Píše sa v tlačovej správe NKÚ.
Štrukturálna nerovnováha príjmov a výdavkov štátneho rozpočtu sa však prejavila v pokračujúcom zadlžovaní sa Slovenska. Najvyšší kontrolný úrad (NKÚ) SR zvýrazňuje tieto fakty vo svojomstanovisku k Návrhu štátneho záverečného účtu SR za rok 2024. Celkové príjmy verejnej správy dosiahli sumu 54,8 mld. eur, čo bolo o 1,3 mld. eur viac oproti plánovanému rozpočtu.
Čo skrýva rozpočet Slovenska na rok 2024?
Tento pozitívny vývoj vychádzal z vyšších nedaňových príjmov, príspevkov na sociálne zabezpečenie, grantov a transferov, pričom príjmy z daní nedosiahli plánovanú výšku. Opätovne sa ukazuje, že Slovensko nevie aktívne čerpať európske finančné zdroje. Z aktuálneho programového obdobia 2021 – 2027 sa do konca roka 2024 vyčerpalo len 388,1 mil. eur, čo predstavuje 3 % celkovej, približne 12,8 miliardovej, alokácie.
V roku 2024 slovenská ekonomika vzrástla medziročne o 2,1 %, pričom rast ťahala predovšetkým spotreba domácností. K jej rastu prispel stabilný trh práce, miernejšia inflácia a predzásobenie sa pred zvýšením sadzby DPH od januára 2025. Inflácia dosiahla v priemere 2,8 %, pričom významný vplyv na jej spomalenie mali najmä ceny potravín a nealkoholických nápojov, ako aj ceny bývania a energií.
„Deficit verejnej správy sa medziročne zhoršil už druhý rok po sebe. Po výraznom náraste z 1,7 % HDP v roku 2022 na 5,2 % HDP v roku 2023 sa v roku 2024 zvýšil na 5,3 % HDP,“ upozornil šéf NKÚ Ľubomír Andrassy. Výška deficitu narástla o 480 mil. eur na 6,9 mld. eur. V medzinárodnom porovnaní salda verejných financií patrilo Slovensko v roku 2024 ku krajinám s najvyšším deficitom, keď dosiahlo štvrtý najhorší výsledok spomedzi krajín EÚ, horšie na tom bolo Francúzsko, Poľsko a Rumunsko. Hrubý dlh verejnej správy dosiahol v prepočte na obyvateľa 14 328 eur, keď medziročne stúpol o 1 649 eur.
„Dlhodobé deficitné hospodárenie a riziká vo fiškálnej politike sa odzrkadlili v horšom medzinárodnom ratingu, čo vytvorilo priestor na vyššiu rizikovú prirážku slovenských dlhopisov a tým aj vyššie náklady na financovanie dlhu. Medziročne stúpli o 116 mil. eur na 1,2 mld. eur,“ priblížil šéf kontrolórov.
Zásadný vplyv na udržateľnosť verejných financií mali výdavky na starobné dôchodky, predčasné starobné dôchodky a 13. dôchodky, ktoré spolu dosiahli 10,5 mld. eur a medziročne sa zvýšili o 14,8 %. Dôchodková politika spôsobila deficitné hospodárenie Sociálnej poisťovne a nutnosť jeho vyrovnania historicky najvyšším štátnym transferom, a to vo výške 2,72 mld. eur. Zvyšný deficit riešila poisťovňa presunmi z ostatných základných fondov v sume 2,89 mld. eur.
Zdravotníctvo, dôchodky a energetická pomoc
„Zavedenie plošného 13. dôchodku pre všetkých, vyplatenie rodičovského dôchodku, valorizácia starobných dôchodkov, ako aj predčasné starobné dôchodky po odpracovaní 40 rokov v čase konsolidácie verejných financií vytvorili veľký tlak na štátny rozpočeta prispeli k zhoršeniu jeho udržateľnosti,“ konštatuje Ľ. Andrassy a dodáva, že tieto miliardové schodky v systéme ohrozujú jeho zodpovedné financovanie a prenášajú bremeno zodpovednosti na budúce generácie. V minulom roku bola priemerná výška starobných dôchodkov 683,1 eur a predčasných starobných dôchodkov 733,15 eur.
S okruhom problémov, ktoré sa nedarí systematicky riešiť, dlhodobo bojuje zdravotníctvo. Aj napriek tomu, že od roku 2019 rastú výdavky verejného zdravotného poistenia rýchlejšie ako HDP, zadlženosť zdravotníckych zariadení naďalej rastie. Celkové záväzky v rezorte zdravotníctva presahujú na úrovni istiny 2 mld. eur a Slovensko pre oneskorené úhrady záväzkov zdravotníckych zariadení prehralo súdny spor s Európskou komisiou.
„Na základe série kontrol v zdravotníctve upozorňujeme, že hlavným problémom nie je akútny nedostatok zdrojov, ale ich netransparentné prerozdeľovanie a výrazný vplyv záujmových lobistických skupín. Je preto potrebný zásadne iný prístup zo strany rezortu zdravotníctva ako hlavného regulátora a maximálna transparentnosť pri zúčtovaní verejných zdrojov od poisťovní, cez nemocnice až po ambulantných lekárov či obstarávanie liekov,“ zhrnul predseda národných kontrolórov. „Jedným z významných faktorov vplývajúcich na rast výdavkov sú platy lekárov, zdravotníckych pracovníkov a neudržateľný mzdový automat,“ dodal.
Tlak na slovenské verejné financie vytvára aj niekoľkomiliardový modernizačný dlh, ktorý narastá nielen v zdravotníctve či pri dopravnej infraštruktúre, ale aj v oblasti životného prostredia a vodárenskej infraštruktúry.
Pozitívom minulého roka boli vyššie príjmy verejnej správy o 1,3 mld. eur oproti rozpočtu, čo predstavovalo nárast o 1,1 % HDP. Kľúčovými faktormi boli priaznivejší vývoj na trhu s emisnými kvótami, vyššie dividendy zo štátnych podnikov a legislatívne zmeny ako zníženie odvodu do II. dôchodkového piliera a zvýšenie zdravotných odvodov. Naopak, slabší makroekonomický vývoj a nižšie čerpanie zdrojov z Plánu obnovy a odolnosti čiastočne tlmili potenciálny rast príjmov. Daňové príjmy v roku 2024 boli oproti rozpočtu nižšie o 90,8 mil.
Výpadok bol spôsobený predovšetkým nižším výnosom z DPH o 177 mil. a spotrebných daní o 95 mil., najmä z liehu a tabakových výrobkov. Výber sociálnych a zdravotných odvodov v roku 2024 vzrástol oproti rozpočtu o bezmála 222 mil. eur a o 2 mld. eur medziročne. Sociálne odvody boli pozitívne ovplyvnené oddlžením nemocníc, čo prinieslo dodatočných 167 mil. eur a vyšším výberom dlžného poistného o 50mil. eur. Na zdravotných odvodoch sa od ekonomicky aktívneho obyvateľstva vybralo oproti rozpočtu o takmer 35 mil. eur menej.
Zdroj: TS – Najvyšší kontrolný úrad (NKÚ) SR
Slovensku sa zatiaľ podarilo splniť 32 % míľnikov a cieľov, pričom spolu ich je 222
V roku 2024 uplynulo aj 20. výročie vstupu Slovenska do EÚ, pričom za tento čas bolo Slovensko čistým prijímateľom so sumou 25,6 mld. eur. „Nedokázali sme ale plynulo čerpať dostupné zdroje a najviac sa čerpalo vždy na konci programového obdobia. Minulý rok sa pretoparadoxne najviac prostriedkov využilo z ukončovaného obdobia 2014 – 2020 a na základe niekoľkoročného kontrolórskeho poznania konštatujeme, že Slovensko premrhalo rozvojový potenciál prichádzajúci vďaka európskej finančnej pomoci,“ podčiarkol Ľ. Andrassy.
Čerpanie z aktuálneho obdobia 2021 – 2027 sa reálne začalo až v minulom roku, pričom sa podarilo vyčerpať len necelých 390 mil. eur, čo sú 3 % z alokácie. Národná autorita pre oblasť externej kontroly upozorňuje poslancov parlamentu, že v minulom roku smerovalo do neudržateľnej energopomoci celkovo 1,2 mld., z čoho bolo 437 mil. eur z európskychzdrojov. Celkové výdavky na energopomoc za roky 2022 až 2024 dosiahli 4,2 mld. eur. Z plánu obnovy sa v roku 2024 čerpali prevažne kapitálové výdavky na realizáciu projektov v sume 785 mil. eur. Najväčší objem financií (222 mil. eur) bol poskytnutý na výstavbu, rekonštrukciu a vybavenie nemocníc v súvislosti s renováciou alebo vytvorením nových nemocničných lôžok. Slovensku sa zatiaľ podarilo splniť 32 % míľnikov a cieľov, pričom spolu ich je 222.
Zdroj: TS – Najvyšší kontrolný úrad (NKÚ) SR
KOMENTÁRE ČLÁNKU :
Zadlženosť Slovenska stále rastie, je dôležité pokračovať v konsolidácii: Čo skrýva rozpočet Slovenska na rok 2024?