Viac o tradícii. Prečo zapaľujeme sviečky na hroboch našich zosnulých?

Zomrel Ján Szelepcsényi
Ilustračné foto. Zdroj: tasr

Aktualizované:

Starí Slovania verili, že v noci z 31. októbra na 1. novembra by sa mohli duše zosnulých vrátiť na tento svet. Na hroby nosili medovinu a koláče. Kelti v tomto čase zvykli sedávať na hroboch svojich príbuzných a rozprávali si príbehy z ich života. Z pohanských zvykov sa časom vyformovali kresťanské sviatky.

Slávenie Sviatku všetkých svätých súvisí so svätyňou rímskych bohov – Panteónom.  Počas 4. storočia bol Panteón zatvorený a stavbe hrozilo zbúranie. Keď v roku 609 pápež Bonifác IV. zasvätil rímsky Panteón všetkým svätým, oslavoval sa Sviatok všetkých svätých v máji. V prvej polovici 8. storočia ho presunul  pápež Gregor III. na november.

Reklama

Koncom 10. storočia vznikla vo francúzskom benediktínskom kláštore Cluny tradícia, podľa ktorej sa v deň po Sviatku všetkých svätých rozozvučali zvony na vežiach, spievali sa žalmy za mŕtvych a za ich duše sa slávili zádušné omše. Predstavený kláštora tak spomínal na mníchov, ktorí zomreli. Z tohto zvyku  sa vyvinul sviatok spomienky na všetkých zosnulých – Dušičky.

Modlenie za duše v očistci

Pre kresťanov sa oba sviatky spájajú s modlením  za duše mŕtvych v očistci, keďže každý človek je hriešny, modlitba má pomáhať jeho náprave. Kult predkov sprevádzalo mnoho zvyklostí, tradovalo sa, že sa duše počas Dušičiek mohli na 48 hodín z očistca vyslobodiť. Príbuzní im preto chystali rôzne dobroty, ktoré kládli na obľúbené miesta nebožtíkov. Gazda v tom čase naplnil lampu olejom, aby si duše mohli ošetriť rany a popáleniny z plameňov v očistci, kde pykali za svoje hriechy. Platilo však, že keď na druhý deň zazvonili kostolné zvony, duše sa museli vrátiť tam, kam patria.

ReklamaReklama – Značka kvalityReklama – Značka kvalityReklama – Značka kvality

Keď naši predkovia pochovali nebožtíka, zvykli vznietiť na hrobe alebo v jeho blízkosti oheň, ktorý mal očistnú funkciu. Kresťanstvo prijalo symbol ohňa v podobe sviečky ako znak večného života, zároveň svetlo ohňa osvetľovalo cestu dušiam na druhý svet. Sviečka zapaľovaná na hroboch mala sprostredkovať modlitbu do záhrobia a zabezpečiť s ním prepojenie. Svetlo sviečky malo chrániť mŕtveho, ale aj jeho živých príbuzných pred zlými silami. Tradícia pálenia sviečok na hroboch sa v jednotlivých obciach Slovenska odlišovala. Natrvalo sa udomácnila vo všetkých regiónoch Slovenska až po druhej svetovej vojne.

zdroj: eReport, wikipedia.sk

Zdieľaj:
0 Komentáre
Najstaršie
Najnovšie Najviac hlasovalo
Súvisiace články
Súvisiace články
Súvisiace články
Súvisiace články
Reklama
Reklama