Okno do dejín Malého Ríma: Kto boli traja králi?

Podľa historických prameňov to boli mudrci z ďalekého Východu, prví pohania, ktorí uverili v Ježiša, v jediného Spasiteľa ľudstva. K Ježišovi ich viedla viera v jediného Božieho Syna a žiarivá Betlehemská hviezda, ktorá sa zastavila nad malou betlehemskou maštaľou, kde sa narodil malý Ježiško. Mudrci mu vzdali poklonu a darovali dary: zlato, kadidlo a myrhu. V Evanjeliu podľa Matúša boli mudrci označení ako Traja králi a veriaci rímskokatolíckej cirkvi slávia sviatok Troch kráľov 6. januára v rámci sviatku Zjavenia Pána. V gréckokatolíckej cirkvi sa ich príchod spomína v rámci sviatku Narodenia Pána. Neoznačujú sa ako králi, ale ako mudrci – mágovia.

Tradícia koledovania na Slovensku, tzv. kňazská koleda

K príchodu Troch kráľov do Betlehema sa vzťahuje tradícia koledovania. Vianočne vyzdobené príbytky navštevujú chlapci – koledníci, kňaz a miništranti, požehnávajú ich, kropia svätenou vodou a vydymia kadidlom. Do domácností prinášajú veselosť, ale i posolstvo narodenia Pána. Tradičným zvykom pretrvávajúcim do súčasnosti je, že kňaz napíše na dvere písmená C+M+B spolu s aktuálnym rokom. Mnohí sa mylne domnievajú, že súčasťou nápisu sú iniciály troch kráľov Gašpara, Melichara a Baltazára. V skutočnosti to znamená Christus mansionem benedicat – Boh nech žehná tento dom. Koledníci prezlečení za troch kráľov spestrujú svoj príchod scénkou o troch kráľoch a sviatočnými piesňami.

Foto: Pohľadnica, Zbierkový fond ZsM v Trnave

V katolíckych kostoloch sa na Troch kráľov a v predvečer tohto sviatku konajú slávnostné omše, trojkráľové koncerty alebo betlehemské hry. V niektorých regiónoch Slovenska si ľudia počas omše dávajú posvätiť vodu, soľ, kriedu a cesnak. Časť vody, hlavička cesnaku, krieda i soľ sa nechávali v domácnostiach ako ochrana pred nepriaznivými silami. Kruh nakreslený posvätenou trojkráľovou kriedou predstavoval miesto, kde nemali prístup zlé sily. Svätenou vodou sa vykropili príbytky, maštale, dávala sa piť deťom aj hospodárskym zvieratám, aby prospievali.

Typické trojkráľové jedlo a tradície v minulosti

Na našom území sa varili šúľance s makom alebo s orechmi. Symbolizovali obilné klasy, aby bola úroda v daný rok ako šúľance – dlhé, hrubé klasy. V gemerských obciach boli typickým jedlom guľky. V strede guľky bolo mleté mäso, alebo mleté údené mäso zmiešané so zemiakovým cestom. Jedli sa s upraženou cibuľou a varili k nim aj kyslú zemiakovú polievku. Večer pred dňom Troch kráľov sa v dedinách organizovali trojkráľové tanečné zábavy. Určené boli hlavne pre slobodnú mládež. Dievčatá sa pred východom slnka umývali snehom, aby mali krásne bielu pleť. Nezriedka sa k trojkráľovému večeru viaže veštenie budúcnosti. Pripravilo sa 7 hrnčekov, ktorými priklopili drobné predmety – kúsok uhlia, hrebeň, peniaz, figúrku dieťaťa, prsteň, kúsok látky a chleba. Každý si potom zvolil svoj hrnček a dozvedel sa, či ho v nasledujúcom roku čaká bohatstvo, svadba alebo choroba a smrť.

Na Troch kráľov sa definitívne končia vianočné sviatky a začínajú sa fašiangy. Do polnoci sa musia dojesť posledné zvyšky novoročných jedál. Nastáva obdobie zábav a hodovania.