U kresťanov patril Štedrý večer, sviatok narodenia Ježiša Krista, k najočakávanejšiemu dňu v roku. Na „Dohviezdny večer“ alebo „Kračún“ sa počas advetného obdobia pripravovala celá rodina, dodržiavala obyčaje, ktoré mali priniesť do gazdovstiev bohatstvo a úrodu, zdravie a súdržnosť rodiny.
Verilo sa, že ak sa na Štedrý deň dodrží pôst, postiaci sa uvidí zlaté prasiatko. Večeralo sa s východom prvej hviezdy. Gazdiná na stôl prestrela bielu plachtu, z ktorej sa na jar sialo obilie. Gazda obtočil nohy stola reťazou ako symbol spojitosti rodiny. Pod stôl sa nastlala slama, ktorá mala pripomínať narodenie Ježiška na slame. Všetko, čo sa počas roka urodilo, jabĺčka, orechy, slivky, trochu z obilnín a strukovín sa kládlo do veľkého sita na stole. Počas večere sa od stola nemalo odchádzať, veštilo by to nešťastie. Po štedrej večeri gazda s gazdinou išli do stajní, kam priniesli vianočné požehnanie a pohostenie zvieratám. Kúsky oblátok hádzali do studne, aby mali celý rok dobrú vodu.
Trnavské tradície
K tradičným jedlám patrila kapustová polievka – biela bez mäsa s hubami a slivkami, v niektorých regiónoch aj s údeným mäsom a klobáskami. Podobnosť okrúhlych malých zrniek šošovice a hrachu symbolizovala peniaze, ktoré mali do rodiny prísť. Varili sa z nich husté kaše. V trnavskom regióne sa jedávali „pupáčiky“, „bobalky“, „opekance“ zaliate mliekom alebo cukrovou vodou, posýpali sa makom, orechami a polievali sa medom. Neskôr ich nahradili oplátky s medom, sypané orechami a cesnakom. Symbolom hojnosti bol sladký štedrák a obradový vianočný chlieb Kračún. Pôvodne sa piekol z nekvaseného cesta v tvare placky, neskôr sa pripravoval s kváskom a mal podobu vianočného chlebíka. Gazdiná do neho zapracovala trochu svätenej vody, mak, cesnak, med, bylinky, sušené ovocie… Kládol sa na kôpku zŕn z rôznych obilnín a jedol sa až na sviatok Troch kráľov. Kúsok z neho odložili, pretože verili, že má magickú moc liečiť rôzne choroby.
K tradíciám Vianoc patrili koledníci spievajúci koledy o narodení Ježiša Krista. Po domoch chodievali od Štedrého večera do Troch kráľov. Verilo sa, že prinášajú do domu požehnanie.
KOMENTÁRE ČLÁNKU :
Štedrý večer – aký bol v minulosti?