Európsky parlament 15.01.2024 prijal Uznesenie o plánovanom zrušení kľúčových protikorupčných štruktúr na Slovensku a jeho dôsledkoch pre právny štát.
Pozrime sa najprv na obsah uznesenia:
V bodoch A/ a B/ sa píše o úlohe Úradu špeciálnej prokuratúry vo vyšetrovaní korupčných káuz a úplatkárstva a zneužívaní finančných prostriedkov EÚ, s vetnou vsuvkou, že na základe vyšetrovaní
ÚŠP bolo „niekoľko bývalých vysokopostavených úradníkov obvinených a právoplatne odsúdených“.
Teda ÚRADNÍKOV, nie POLITIKOV. Ďalej, že v niektorých ďalších členských štátoch existuje podobný úrad. Áno, napríklad v Taliansku, kde ide o boj s mafiou. A tých niekoľko ďalších? Z európskej dvadsaťsedmičky existuje podobný úrad v ŠIESTICH štátoch, čo je menej ako štvrtina.
Bod C/: v tomto bode Uznesenie konštatuje, že nová vláda na začiatku funkčného obdobia rozhodla o zrušení ÚŠP a novele Trestného zákona v skrátenom konaní,
… čo vlády v predchádzajúcom volebnom období robili ako na bežiacom páse.
Bod D a E/: tu Uznesenie vymenúva kto všetko je proti navrhovaným zmenám: protestujúci, signatári petícií, prezidentka, a v bode E/ sa dožaduje zohľadnenia stanovísk občianskej spoločnosti.
O zohľadnení stanovísk relevantných odborníkov z oblasti práva sa Uznesenie nezmieňuje.
V bode F/ vyčíta ministrovi vnútra personálne zmeny a avizované štrukturálne zmeny,
ktoré robí každý nastupujúci minister v každom sektore už od čias vzniku samostatnej SR.
Bod F/ V tomto bode spomína aj zmeny v Súdnej rade, ktoré robí vláda na základe zákona, ktorý schválili poslanci NRSR v predchádzajúcom volebnom období. Čiže: neporušuje žiadny zákon
V bode G/ Uznesenie chybne tvrdí, že vláda v novele Trestného zákona ruší ochranu oznamovateľov protispoločenskej činnosti v prípade príslušníkov polície.
Môže byť POLICAJT zároveň OZNAMOVATEĽOM, keď mu ZO ZÁKONA vyplýva povinnosť vyšetrovať trestné činy?
Bod G/: citujem – „niektoré legislatívne zmeny, ktoré navrhla slovenská vláda a ktoré sa týkajú kľúčových právnych rámcov a rámcov prokuratúry, BY MOHLI ohrozovať účinnú ochranu finančných záujmov EÚ“
V texte sa píše „by mohli“ – budú naozaj niečo ohrozovať?
Bod I/: odcitujeme celý – „keďže slovenský premiér sa často uchyľuje ku kontroverznej rétorike s cieľom polarizovať slovenskú spoločnosť; keďže úctivá výmena názorov medzi politickými predstaviteľmi a občanmi vrátane študentov má zásadný význam pre zdravé fungovanie demokracie;“
Čo to znamená? Že premiér by nemal akceptovať názor dekana Právnickej fakulty Univerzity Komenského, namiesto toho by mal akceptovať názor študenta, ktorý ešte neabsolvoval ani jednu prednášku z trestného práva?
A konečne bod J: vyčíta politikom útoky na novinárov, občiansku spoločnosť a zraniteľné skupiny. A samozrejme, musí sa spomenúť aj vražda Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej. Obáva sa, že prípad tejto vraždy bude postúpený inému prokurátorovi.
Je zaujímavé, že predkladateľom tohto návrhu Uznesenia útoky na novinárov s iným názorom a vypínanie vláde nepohodlných webov v minulom volebnom období vôbec neprekážali. A Kuciakova vražda sa zmenou dozorujúceho prokurátora možno konečne vyšetrí.
Uznesenie o predchádzajúcich bodoch v podaní Európskeho parlamentu
Okrem „hlbokého znepokojenia nad neodôvodneným využívaním zrýchleného legislatívneho procesu zo strany vlády“ vyzýva slovenskú vládu, aby prehodnotila tieto zmeny. A to konkrétne zrušenie ÚŠP, novela Trestného zákona a smernica o ochrane oznamovateľoch trestnej činnosti. Ďalej sa obáva, že prerozdelenie prípadov ÚŠP môže viesť k premlčaniu niektorých trestných činov. Žiada reformu paragrafu 363, zdôrazňuje potrebu verejného procesu, ktorý by zohľadňoval stanoviská odborníkov a rôznych inštitúcií.
Okrem toho požaduje väčšie finančné aj ľudské zdroje na prípady korupcie, Komisiu žiada, aby tento vývoj „pozorne monitorovala“. A najmä „uznáva a podporuje dôležitú úlohu a zapojenie občanov a mimovládnych organizácií (MVO) pri ochrane a presadzovaní demokracie a právneho štátu. Žiada, aby boli zainteresované strany zapojené do procesu tvorby právnych predpisov, najmä v súvislosti s využívaním zrýchlených postupov;“
V Uznesení ďalej vzdáva poctu Jánovi Kuciakovi, nezabúdajúc zdôrazniť jeho prácu investigatívneho novinára. Tiež vyzýva politických predstaviteľov, „aby sa zdržali verbálnych útokov na jednotlivcov, novinárov a organizácie občianskej spoločnosti.“
A nezabúda ani na predsedu vlády: „odsudzuje nevhodné a neúctivé komentáre predsedu vlády. A to aj na adresu študenta, ktorý bol súčasťou iniciatívy na podporu akademickej diskusie o situácii v oblasti právneho štátu na Slovensku.“
Ďalej „Vyjadruje hlboké znepokojenie nad ohlásenými plánmi prijať právne predpisy, ktoré by oslabili občiansky priestor. A to aj obmedzením práce mimovládnych organizácií a stigmatizáciou organizácií financovaných zo zahraničia.“
Uznesenie sa venuje aj novinárom a „so znepokojením berie na vedomie plánovanú reštrukturalizáciu Rozhlasu a televízie Slovenska.“ Európskemu parlamentu sa tiež nepáči, že niektorí vládni predstavitelia prerušili komunikáciu s niektorými médiami, čo považuje za významné oslabenie práva verejnosti na získavanie relevantných informácií od vlády.
(ZDROJ: https://www.europarl.europa.eu/doceo/document/B-9-2024-0062_SK.html)
V USA taký zákon neprekáža?
Len krátka poznámka k dvom posledným bodom: Aj v USA existuje zákon – Foreign Agents Retgistration Act (FARA), podľa ktorého mimovládne organizácie MUSIA zverejňovať, kto ich zo zahraničia platí. Naša súčasná vláda nechce nič iné. Robert Fico na tlačovej konferencii 18.10.2023 povedal: „Ak sa mňa osobne spýtate, jediné, čo by som urobil, že by som doslova preložil zákon, ktorý platí v Spojených štátoch amerických. Je to veľmi jednoduché, ten zákon hovorí, že pokiaľ pôsobia mimovládne organizácie na území Slovenskej republiky a sú financované zo zahraničia, musia mať označenie zahraničný agent. To nie je náš zákon, to je zákon Spojených štátov amerických.”
A pokiaľ ide o komunikáciu s niektorými médiami: Vláda SR po každom rokovaní vydáva oficiálnu správu, ku ktorej má prístup každé médium a ktorú môžu novinári citovať. Vláda niektorým médiám odmietla možnosť klásť často zavádzajúce a znevažujúce otázky.
Zasahovanie do vnútorných záležitostí štátu?
K prijatej rezolúcii sa vyjadril minister zahraničných vecí Juraj Blanár: „Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí (MZVEZ) SR odmieta vstupovanie Európskeho parlamentu (EP) do vnútropolitického diania na Slovensku.“ Povedal šéf rezortu Juraj Blanár (Smer-SD) v reakcii na prijatie uznesenia europarlamentu, ktoré kritizuje vládny návrh novely Trestného zákona. Kroky niektorých europoslancov na čele s Vladimírom Bilčíkom z frakcie ľudovcov (EPP) označil minister za pokračovanie predvolebnej kampane. Opozícia podľa neho neakceptovala, že v minuloročných parlamentných voľbách nedostala dôveru od občanov.
„Myslia si, že akýmikoľvek útokmi sa im podarí zvrátiť súčasný stav. A keď to nešlo na domácej pôde, tak zneužili na to pôdu európsku,“ podotkol. Blanár zároveň pripomenul, že od roku 2020 ako zástupcovia opozície upozorňovali domáce ústavné a kontrolné orgány aj eurokomisára pre spravodlivosť na oslabovanie právneho štátu. „Napriek tomu sa z európskej strany nezaujímali o žiaden z prípadov toho, keď boli obyvateľom upierané ich práva, keď boli porušované základy právneho štátu a keď bolo nadužívané skrátené legislatívne konanie v parlamente,“ povedal.
Diskusia stále trvá
Vyjadrenie predsedu Národnej rady SR Petra Pellegriniho (HlAS-SD): Prijatie rezolúcie predtým, ako je niečo vôbec schválené, považuje za čisto účelové. „Je to obyčajná politika europarlamentu,“ vyhlásil v reakcii na stredajšie uznesenie europarlamentu, ktoré kritizuje vládny návrh novely Trestného zákona. „Kritiku alebo nejaké rozhodnutia budem akceptovať vtedy, keď bude niekto kritizovať konkrétne znenie a nie zatiaľ hypotézu,“ dodal. Podotkol, že zatiaľ ide stále o návrh zákona, ktorý sa bude meniť. „Zmeny, ktoré bude zákon mať a na ktorých budem aj osobne trvať, vychádzajú z diskusie aj názorov a posunov. Diskusia bude trvať ešte extrémne dlho,“ skonštatoval. Pellegriniho mrzí, že sa v zahraničí aj doma vytvára obraz, ktorý má zo Slovenska robiť krajinu vymykajúcu sa z bežných štandardov. „Mrzí ma, že k takej aktivite prispeli aj europoslanci, ktorí majú zastupovať záujmy Slovenskej republiky a motivovali svojimi vystúpeniami k takýmto diskusiám a prijatiu nejakých rezolúcií.“
Debatu o stave zákonnosti Slovenskej republiky, na ktorej základe bolo schválené toto Uznesenie, iniciovali niektorí slovenskí europoslanci. Na čele s Vladimírom Bilčíkom, členom predsedníctva strany Demokrati, členom poslaneckého klubu Európskej ľudovej strany (Kresťanských demokratov).
KOMENTÁRE ČLÁNKU :
Komentár: Nazveme ich vlastizradcovia, alebo len pomýlení?