Po bitke pri Domažliciach v septembri 1431 vpadlo husitské vojsko rozdelené na táboritov a sirotkov opäť do Uhorska. Táborské vojská pod vedením Prokopa Holého spálili most v Hlohovci, vyplienili Považie a ustúpili na Moravu. Vojsko sirotkov ustupujúce po ľavom brehu Váhu Trnavu priamo neohrozilo. Avšak vyplienilo jej široké okolie až po Hlohovec a svoje vojenské posádky zanechali v Topoľčanoch a na hrade Likava. Časť husitov prešla cez Uherský Brod, Beckov a Trenčín k Zeleniciam a 24. júna 1432 sa priblížili k Trnave.
V meste sa konal výročný trh na sviatok sv. Jána Krstiteľa
Husiti pod vedením kapitána Blažka z Borotína využili jarmočný ruch a skupina bojovníkov sa v prestrojení za kupcov dostala do mesta. V noci premohli stráže, odomkli Lovčickú a Malženickú bránu a vpustili svojich druhov. Po úspešnom zásahu zanechali v Trnave silnú posádku a vrátili sa na Moravu. Mesto opustil majetný mestský patriciát a husiti vyhnali dokonca aj klarisky. Veliteľ Blažek z Borotína sa stal členom mestskej rady a uvoľnené miesta obsadil drobnými remeselníkmi a ľuďmi zo svojej posádky.
Zabratím Trnavy stratilo Uhorsko dôležité obchodné stredisko
Kráľ urýchlene zhromaždil silné vojsko pri Šintave, ktoré sa pokúsilo 15. septembra vytlačiť husitov z Trnavy. Husiti si Trnavu udržali a vzápätí spolu so skalickými husitmi podnikli niekoľko útokov na Bratislavu a do širokého okolia. Na západnom Slovensku vyberali tzv. holdovaciu daň. Poslednú okružnú výpravu podnikli v júni 1434. Vyplienili počas nej Svätý Jur, prešli celým Žitným ostrovom a cez Šurany sa vrátili do Trnavy.
V januári 1435 kráľ Žigmund a Blažek z Borotína uzavreli dohodu o vydaní Trnavy
Vyjednávania s panovníkom Žigmundom Luxemburským sa začali po bitke pri Lipanoch, Blažek z Borotína žiadal za vydanie Trnavy určitú sumu peňazí, na ktorú sa vyzbierali obyvatelia okupovaných obcí. Časť peňazí mal vyplatiť istý Peter Čech z Levíc, napriek tomu sa Žigmundovi nepodarilo zhromaždiť dostatok prostriedkov, preto mu dal do zálohy hrad Bzenec a postúpil mu panstvo Veselí na Morave. Pri odchode pobrali husiti vyzbieraný majetok, bohoslužobné predmety z kostolov a kláštorov, cennosti, dokonca aj zlatú bulu z mestského privilégia z roku 1238. Mesto si tieto cennosti muselo naspäť vykúpiť za viac ako 300 zlatých. Žigmund Luxemburský osobne prítomný v Trnave od 7. apríla do 8. septembra 1435 vydal niekoľko listín s cieľom zmierniť škody Trnavčanov spôsobené husitmi.
KOMENTÁRE ČLÁNKU :
Husiti v Trnave