Fašiangy sú sviatok, ktorý predchádza pôstnemu obdobiu a vrcholí deň pred Popolcovou stredou. Po stáročia sú neodmysliteľná súčasť kultúrneho dedičstva v rôznych regiónoch. V Trnave majú fašiangy osobitný význam.
História fašiangových slávností siaha do starovekých pohanských sviatkov, ktoré neskôr boli prijaté kresťanstvom. Ich pôvodný názov pochádza z Veľkej Moravy – „mjasopust“, ktorý symbolizoval koniec konzumácie mäsa pretože po sviatku nasleduje štyridsaťdňový pôst do Veľkej noci. Trnavské fašiangy sa vyznačovali hojnosťou jedla, zábavou a morálnou voľnosťou. Hlavnou úlohou bolo dosýta sa najesť a vychutnať si radosti a pôžitky. Na stole nesmeli chýbať sýte šišky, pampúchy, fánky či kreple.
Veľkolepé oslavy
Táto radostná udalosť medzi obdobím Vianoc a Veľkou nocou, bola čas bujarých osláv a tancovačiek. V Trnave sa vychádzalo z tradícií stredovekých a renesančných slávností, ktoré mali svoje korene v starorímskych karnevaloch. Počas fašiangov okrem tanečných zábav a plesov remeselnícke cechy organizovali rôzne sprievody, súťažné hry a dokonca to bolo aj obdobie svadieb. Typickým znakom fašiangov boli masky, v ktorých sa mládenci – fašiangovníci v poslednú fašiangovú nedeľu vydávali na obchôdzku z domu do domu. K najstarším maskám patrili muži prezlečení za ženy či prespanky, ku ktorým neskôr pribudli aj masky kozy, koňa či medveďa. Najtypickejšia bola maska turoňa, ktorá bola symbolom hojnosti. Za odmenu dostávali slaninu, klobásy, vajíčka, koláče a, samozrejme, aj niečo na zahriatie – predovšetkým pálenku. Typické boli aj fašiangové sprievody mestom v maskách, ktoré zabávali obyvateľov.
Pretrvávajúce tradície
Vyvrcholením fašiangových sviatkov bola v utorok pred Popolcovou stredou posledná muzika spojená s pochovávaním basy. Tento symbolický pohreb bol plný plaču, smiechu a zábavy, keď miestni občania v prestrojení za farára, organistu a kostolníka uskutočnili obrad. Symbolika pochovávania basy má aj v Trnave dlhoročnú tradíciu, ktorá pretrváva do súčasnosti. Významom tohto gesta bolo, že zábava ide bokom, hudobné nástroje majú stíchnuť a nastáva čas pôstu. Ľudia sa mali ponoriť do seba – pôst mal prečistiť organizmus a symbolizoval oddych pred blížiacou sa jarou. Popolcová streda je pripomienka ľudskej pominuteľnosti.
V súčasnosti sú fašiangové oslavy v Trnave významný sviatok, ktorý aj napriek pozmenenému charakteru stále pripomína tradičné zvyky. Tento čas je plný radosti, zábavy a pôžitku, symbolizujúc prechod medzi zimou a jarou.
Zdroj: eReport Trnava
KOMENTÁRE ČLÁNKU :
História trnavských fašiangov