K najznámejším odchovancom trnavského hokeja patrí Adam Drgoň. Tento ofenzívny, 190 cm vysoký obranca brázdi ľady na profesionálnej úrovni už 21. sezónu a má za sebou viac ako 800 zápasov v slovenskej najvyššej hokejovej súťaži. Dvojnásobný majster Slovenska a vicemajster sveta z MS hráčov do 18 rokov nám prezradil čo to o svojej kariére.
Narodil si sa v Trnave, tu si s hokejom aj začínal. Ako si spomínaš na tvoje prvé kroky na ľade?
Ku korčuľovaniu ma dotiahol ocino, prvýkrát som bol na ľade na štadióne v Hlohovci. V zime sme chodievali na rybník do Kamenáča. Nechcel mať zo mňa hokejistu, chcel ma naučiť korčuľovať. Ale chytilo ma to, tak ma rodičia ako 6-ročného prihlásili do hokejovej prípravky. V 9. triede som odišiel do Slovana, kde som si prešiel dorastom, juniorkou a pričuchol som prvýkrát k seniorskému hokeju.
Počas kariéry si prešiel viacerými klubmi. Na ktoré pôsobisko spomínaš najradšej?
Najviac mi k srdcu prirástol Poprad, kde hrám už 4. sezónu. Po hokejovej stránke a tiež aj po súkromnej. Užívame si s rodinkou Tatry a prostredie okolo.
Patríš k najstarším hráčom v lige. Ako vnímaš fakt, že popri tebe korčuľujú hráči, ktorí by mohli byť tvojimi synmi?
Takéto otázky dostávam posledné dva roky skoro každý deň. Ale keď sa nad tým zamyslím, mám naozaj spoluhráčov, ktorí ešte neboli na svete, keď som začínal so seniorským hokejom. Ale človek keď ide na ľad a nepozerá sa na vek, či mám viac alebo menej rokov, treba makať.
Čo považuješ za najväčší úspech vo svojej kariére?
Najväčší úspech prišiel paradoxne na začiatku mojej kariéry. Majstrovstvá sveta do 18 rokov v Jaroslavli, kde sme získali strieborné medaily. Vo finále sme prehrali s Kanadou 3:0, ale bol to nezabudnuteľný turnaj.
Každý športovec má nejaký hokejový vzor, ako si na tom ty?
Môj veľký vzor bol vždy Nicklas Lindström.
Aký si mimo hokejového štadióna? Aké máš záľuby?
Občas by som sa najradšej zatvoril na nejakú chatu a bol tam pár dní sám. Ale to samozrejme nejde. Voľného času nemám veľa, tak sa ho vždy, keď sa dá, snažím tráviť so svojou rodinou. Keď sme v Poprade, rád vybehnem na túru, do lesa, proste niekam do prírody. Ak som v Trnave, moja srdcovka je les v Dolnom Lopašove. Po sezóne rád hrávam tenis.
Kto je tvoj najväčší fanúšik?
Určite moja rodina, špeciálne moja staršia dcéra Vanessa, tá má o mojej hokejovej kariére lepší prehľad ako ja.
Profesionálnym športovcom sa dá byť iba do určitého veku. Čomu by si sa chcel venovať po kariére?
Rád by som zostal pri hokeji a odovzdal moje skúsenosti. Otvorený som všetkému. Čo má prísť príde, ale v mojom prípade je hokej priorita.
KOMENTÁRE ČLÁNKU :
Z rybníka až na majstrovstvá sveta