Trnava i trnavský región oplývajú množstvom inšpiratívnych ľudí. Relácia Veľkí ľudia Malého Ríma chce tieto osobnosti formou pravidelných videorozhovorov podrobnejšie predstaviť. Či už sa pohybujú vo svetle reflektorov, alebo ich pozná len úzky okruh ľudí, svojou charizmou oslovujú okolie a zanechávajú za sebou výraznú stopu. Pozrite sa s nami na ich prácu, medzníky života, názory aj hodnoty, ktorými sa riadia.

Prvou hostkou aprílového vydania relácie Veľkí ľudia Malého Ríma je skúsená logopedička pani Dana Buntová. Viac ako tridsať rokov skúma a publikačne spracúva problematiku logopédie a liečebnej pedagogiky na Slovensku. Aj vďaka nej sa na Slovensku implementovali nové druhy logopedickej diagnostiky a terapie. Svoje skúsenosti odovzdáva budúcim kolegom na Katedre logopédie Pedagogickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave. Domácim venuje svoj čas v súkromnom Centre detskej reči v Trnave.

Kariéra na univerzite

Ako jedna z prvých na Slovensku sa pani Buntová venovala problematike diagnostiky a terapie autizmu z pohľadu logopédie. Výskumne sa zameriava na zrozumiteľnosť reči, fonologické terapie a vývinovú verbálnu dyspraxiu. Je autorkou prvej monografie s tematikou diagnostiky narušenia foneticko-fonologickej roviny na Slovensku. Ako spoluautorka sa s Pavlínou Zajíčkovou podieľala na vzniku publikácie Stimulácia fonetického repertoáru – StiFoR. V nej prezentujú najnovšie zistenia o diagnostike a terapii výslovnosti detí do štyroch rokov. Aktuálne pani Buntová pôsobí na funkčnom mieste docenta Katedry logopédie UK v Bratislave.

V rámci vedeckého výskumu pôsobíte na Katedre logopédie Pedagogickej fakulty UK v Bratislave, ktoré ako jediné pracovisko na Slovensku pripravuje budúcich logopédov. Je o logopédiu medzi dnešnými mladými ľuďmi záujem?

Logopédia je veľmi zaujímavý študijný odbor. Každoročne máme okolo 150 – 170 záujemcov. Dlho sme prijímali len dvadsať študentov, teraz už prijímame tridsať, čiže vďaka tomu, že máme veľký záujem a berieme málo študentov, prejavuje sa to v tom, že sú naši študenti veľmi, veľmi šikovní.

Keď hovoríme o autistických deťoch, iste ide o náročnú prácu. Pamätáte si na nejaký moment, okamih, keď ste si povedali, že vaša práca naozaj stojí za to?

Spomínam si, že s mladším synom a s manželom sme sedeli na ihrisku a prišiel ku mne chlapec, ktorý si prisadol a hovorí mi: „Ahoj, Danka, ako sa máš?“ A ja mu hovorím: „Martinko, mám sa veľmi dobre. A ty sa máš ako?“ „Aj ja sa mám veľmi dobre. Vieš čo, myslím, že dnes bude pršať.“ Takto sme sa porozprávali a potom sa manžela pýtam: „Uvedomuješ si, že toto bolo dieťa s autizmom, ktoré keď prišlo, nerozprávalo vôbec, nekontaktovalo sa?“ A v tom čase viedlo vlastný život. To sú také chvíle, keď si poviem, že to stálo za to.

Logopedická prax a Centrum detskej reči

Foto: archív Dana Buntová

Pani Buntová je bývalou viceprezidentkou Slovenskej asociácie logopédov v Bratislave, zakladajúcou členkou a štatutárkou Komory školských logopédov (2014 – 2016). Dlhé roky viedla vo funkcii riaditeľky Centrum detskej reči – Súkromné centrum špeciálnopedagogického poradenstva v Trnave, v ktorom pôsobí dodnes. Centrum sa zameriava na logopedickú, psychologickú a špeciálnopedagogickú starostlivosť, primárne pre deti s narušenou komunikačnou schopnosťou. Okrem kurzov ponúka aj zaujímavé webináre pre dospelých.

Dnes sa hovorí o deficite logopédov. Mnohí rodičia sa usilujú získať termín, ale neúspešne. Je možné z pozície rodičov dieťaťu pomôcť, ak sa k logopédovi nevedia dostať?

Svoju odpoveď by som rozdelila na dve oblasti. Stretávame sa s tým, že veľa malých detí do troch rokov nerozpráva. Rodičia hľadajú pomoc a nevedia dostať termín. V rámci našej poradne ponúkame balíček prvej pomoci. Diagnostikujeme dieťa, stanovíme ciele a potom si spravíme skupinku rodičov, ktorú vycvičíme v komunikačných stratégiách, aby vedeli, čo majú s dieťaťom cvičiť a ako majú cvičiť. Druhá možnosť, ak rodič čaká na logopédiu a nemá žiadne informácie, je dôležité, aby sa s dieťaťom veľa rozprával, aby veľa čítali, aby sa učili veľa básničiek, pesničiek. Cez komunikáciu, cez čítanie kníh dostáva dieťa vzor, novú slovnú zásobu, vzor správnej výslovnosti. Dieťa má možnosť napočúvať slová, aby si ich mohlo zapamätať a potom ich použiť.

Rady pre rodičov

Čo by ste poradili rodičom, ktorí sami veľa nečítajú, nepoznajú detské knihy. Môžu rozvíjať sociálnu interakciu aj použitím televízie, napríklad rozhovormi o rozprávkach?

Tu by som skôr zvolila počúvanie rozprávok z CD-čka alebo nahrávky bez zrakového obrazu. Keď pozeráte televízor a počúvate, máte dva typy vnemov: zrakový a sluchový. Keď dieťa počúva rozprávku len z nahrávky, má len sluchový vnem a musí so slovom pracovať. Musí si ho predstaviť, musí si informácie podržať v pamäti, musí začať chápať dej. A to všetko dieťa pripravuje na to, že raz pôjde do školy, pani učiteľka bude vysvetľovať učivo a dieťa musí zachytávať informácie.

Pani Buntová je príkladom pedagóga so živým záujmom o študentov, s láskavým, rešpektujúcim a podporujúcim prístupom. V rozhovore mi okrem iného prezradila, ako sa k štúdiu logopédie dostala. Ozrejmila, aká je dôležitá sociálna interakcia s dieťaťom, popísala kritériá na vyhľadanie logopéda, podrobnejšie predstavila prácu Centra detskej reči v Trnave i zaujímavé kurzy pre budúcich školákov a ich rodičov. Zároveň nám predstavila aj svoju osobu. Pozývame vás sledovať ďalšie vydanie relácie Veľkí ľudia Malého Ríma s našou inšpiratívnou hostkou na youtube eReport TV.