Trnava i trnavský región oplývajú množstvom inšpiratívnych ľudí. Relácia Veľkí ľudia Malého Ríma chce tieto osobnosti formou pravidelných videorozhovorov podrobnejšie predstaviť. Či už sa pohybujú vo svetle reflektorov, alebo ich pozná len úzky okruh ľudí, svojou charizmou oslovujú okolie a zanechávajú za sebou stopu. Pozrite sa s nami na ich prácu, medzníky života, názory aj hodnoty, ktorými sa riadia.
„Niektorí ľudia si myslia, že dobrým tanečníkom sa musíte narodiť. Ale všetci dobrí tanečníci, ktorých poznám, sa museli učiť a tvrdo trénovať.“ Fred Astair
Gabriela Záhradníková sa narodila v Trnave. Talent, ctižiadostivosť a pracovitosť jej po ukončení tanečného konzervatória priniesli angažmá v balete Slovenského národného divadla v Bratislave. Od roku 1968 bola baletnou sólistkou, neskôr primabalerínou. Od novembra 1996 do septembra 1997 zastávala post riaditeľky baletnej scény SND. Stvárnila najslávnejšie baletné roly. Dnes odovzdáva svoje profesionálne skúsenosti študentom v Súkromnom tanečnom konzervatóriu Dušana Nebylu v Trnave.
Jedna z najvýraznejších balerín našej scény. Baletka s nevídanou technickou vyspelosťou a výrazom
Gabriela Záhradníková zaujala už počas štúdia. Od roku 1965 tancovala ako členka, o tri roky neskôr ako sólistka baletu SND. Kritici poukazovali na jej dokonalú techniku, ladnosť, presvedčivosť výrazu. Jej prvou sólovou postavou bola Aurora zo Spiacej krásavice (1968). Odtancovala najslávnejšie roly klasických baletov – Labutie jazero, Anna Karenina, Giselle, Spartakus, Don Quijote, Bachčisarajská fontána, Dom Bernardy Alby. Hosťovala na viacerých zahraničných scénach vo Francúzsku, v Taliansku, v Nemecku, v Bulharsku, v Rusku, v Mongolsku i na Kube. Je nositeľkou mnohých ocenení a vyznamenaní doma i v zahraničí. Aktívnu baletnú kariéru v SND ukončila po viac ako 25 rokoch. Od roku 1991 sa venuje najmä pedagogickej činnosti.
Pani Záhradníková, odborníci vyzdvihovali váš krásny výraz a technickú presnosť. Čo pokladáte za kľúčové? Bolo to dané najmä vaším talentom alebo drinou, ktorú ste do toho vkladali?
„V prvom rade musí byť človek na túto profesiu fyzicky stavaný a psychicky pripravený na to, že to bude obrovská drina. „
Nevyžaduje si to len prázdny pohyb alebo prázdny výraz tváre. Tam je súčinnosť všetkého; tam musíte dobre vyzerať na javisku, teda byť javiskový typ. Dôležitá je muzikálnosť, musíte dobre počuť muziku. Okrem toho sa musíte vzdelávať. Nemôžete len prísť, že ste obsadená do jednej postavy, kde mi choreograf určí toto takto. Ja sa musím tou postavou zaoberať, ako ju vytvorím, ako ju svojím vnútrom vyjadrím, aby mi divák rozumel, aby mi povedal, že to bolo pekné. Vždy je to ocenené divákmi. Aplauz je také poďakovanie. Každá postava, ktorú som stvárnila, mi prirástla k srdcu. Vždy som sa snažila, aby mi divák čo najviac rozumel, aby chápal, čo som chcela povedať svojím pohybom a svojou, mohla by som povedať, nejakou autoritou na javisku.
Foto: G. Záhradníková, foot Jozef Varro
Vďaka baletu ste precestovali kus sveta. Čo vám tieto skúsenosti dali, čo vám zo zahraničia utkvelo v pamäti?
Pre tanečníka je veľká skúsenosť, keď hosťujete, keď vás pozvú. Napríklad na Kube som hosťovala v Giselle. S kubánskymi kolegami sme potom robili koncertné čísla: úryvky z baletov, sólové záležitosti, pas de deux dvoch tanečníkov ženy a muža. A viete čo tam bolo najlepšie v tých teplých krajinách, na Kube, na Cypre, v Taliansku? Že sme sa tam nemuseli veľmi rozcvičovať. Že svaly boli také poddajné. Stačilo zopár demi-plié, grand plié, grand battement. Rozcvičiť, hneď sa obliecť do kostýmov, odtancovať. Úžasné a krásne spomienky.
Tanečná pedagogička
Pani Záhradníková sa po ukončení aktívnej baletnej kariéry venovala výučbe v Bratislave. Po rokoch sa na pozvanie Dušana Nebylu vrátila do rodného mesta. Dodnes pôsobí v Súkromnom tanečnom konzervatóriu D. Nebylu v Trnave. Študenti tu okrem baletu môžu študovať rôzne odborné tanečné predmety: moderný tanec, ľudový tanec, koncertnú a scénickú prax. Mnohí absolventi sa uplatňujú ako tanečníci v domácich a zahraničných divadlách, v SĽUK-u, v tanečných skupinách.
Dotknem sa aj vyučovacieho procesu. Vy ste si bohaté pracovné skúsenosti nenechali pre seba. Odovzdávate ich mladej generácii. Je balet vhodný tanec už pre najmenších?
Určite by som to vyskúšala. Deti potrebujú pohyb, potrebujú zo seba vydať energiu. Deti sú potom odolnejšie, zdravšie. Zdravie detí treba upevňovať. A to možno len dobrou stravou a pohybom.
Môžu sa prísť Trnavčania pozrieť na vašich študentov? Máme možnosť niekde ich vidieť?
Áno, tancujeme v Divadle Jána Palárika. Jedno predstavenie je k výročiu Dušana Nebylu, to býva vo februári. Potom máme absolventský koncert. A potom sú koncerty podľa možností.
Čo by ste popriali Trnavčanom, vaším študentom, divákom?
Najlepšie je priať každému zdravie, zdravie, zdravie, spokojnosť. Úspech v rodine aj v okolí, v práci. A smiať sa, lebo smiech podnecuje vaše vnútro, podporuje vaše žitie. Nie aby sme chodili zarmútení a s problémami. Každý jeden problém sa dá vyriešiť, ak sa chce.
Ak by ste sa o živote baletnej umelkyne Gabriely Záhradníkovej chceli dozvedieť viac, pozývame vás sledovať celý náš rozhovor. Naša hostka nám porozprávala o tom, aká bola jej cesta k baletu, aké sú predispozície dobrého baletného tanečníka, aké benefity má balet pre deti a mladých ľudí, prečo dnes netreba na povolanie baletného tanečníka zanevrieť. Prezradila nám viac o svojej baletnej kariére i o živote v Trnave a o detstve na Kollárovej ulici. Vydanie relácie Veľkí ľudia Malého Ríma s Gabrielou Záhradníkovou je dostupné na youtube eReport TV.
KOMENTÁRE ČLÁNKU :
Veľkí ľudia Malého Ríma. Hosť: Gabriela Záhradníková Veľkí ľudia Malého Ríma