Týždeň po voľbách do NRSR: Ako volili Trnavčania?

Pred týždňom sme pristúpili k volebným urnám. Vyberali sme si zástupcov do Národnej rady Slovenskej republiky na najbližšie štyri roky. Zaujímalo nás, ako volili Trnavčania a ako sa menilo ich voličské správanie. Na naše otázky odpovedal skúsený odborník na politické vedy PhDr. Jozef Lenč, Phd., mim. doc, podpredseda akademického senátu UCM v Trnave.

Ako hodnotíte voľbu Trnavčanov v kontexte regionálnej politiky? 

„Ak sa na „Trnavčanov“ pozeráme z perspektívy krajskej samosprávy, tak výsledky volieb viac menej kopírujú celoslovenské výsledky, až na zisk strany Aliancia – Szovetség, ktorej zisk percent bol diametrálne odlišný od zisku v rámci Slovenskej republiky. Na druhej strane je prekvapením slabý výsledok KDH, ktoré malo do nedávna jednu zo svojich bášt práve región Trnavy, no opakovane sa jej vo voľbách na komunálnej, regionálnej i celoštátnej úrovni v trnavskom regióne nedarí. Ak sa pozrieme na mesto Trnava, tak tu rozhodne prekvapilo víťazstvo Smeru-SSD, ktoré mohlo byť zapríčinené aj nespokojnosťou časti trnavskej verejnosti s výkonom politiky na úrovni mesta. Predpokladám, že pre väčšinu nie je prekvapením to, že hnutie Igora Matoviča malo v Trnave lepší výsledok ako na celoslovenskej úrovni.“ 

Prečo dali Trnavčania prednosť stredo-ľavicovým politickým subjektom? Vnímate súvislosť s politikou trnavskej radnice?

„Áno, táto súvislosť tu môže byť. Podobne ako v prípade Bratislavy, kde síce voľby vyhralo Progresívne Slovensko, ale Smer-SSD bol v porovnaní s minulými rokmi omnoho úspešnejší. V Trnave Smer-SSD vyhral voľby. Oproti roku 2020, kedy dominovalo hnutie OĽaNO+ a kandidáti Smeru na komunálnej úrovni prepadli, tentokrát to bol úplne iný príbeh. Jeho dej sa mohol písať aj v súvislosti s nespokojnosťou časti verejnosti s tým, ako sa v praxi napĺňajú politiky radnice.“ 

Počas dňa volieb do NRSR sa uskutočnil aj zber podpisov petičnej akcie „Dajme STOP parkovaciemu teroru“. Je to z hľadiska dodržiavania zákona v poriadku?

„Zákon o voľbách nezakazuje realizáciu petičného práva. Zakazuje iba prezentáciu politických strán, subjektov a kandidátov v deň volieb a najmä v priestoroch, kde sa konajú voľby. Skutočnosť, že sa v deň volieb zbierali podpisy na akúkoľvek petičnú akciu (ak táto nebola spojená s propagáciou strán a kandidátov), tak nebola v rozpore so zákonom a teda v poriadku.“