Keď minulosť ožíva v spomienkach
„Ket ste volakedy túto ulicu prešli, tak ste stretli pól mesta. Kšeft vedla kšeftu a majitel ket mal len troška času stál pred obchodom a s každým sa dal trošku do reči. Nezabudol povedat, čo má zas v obchode nové. Idúcky z cintera, tak to začalo s rožným domom Kupčeka. Za rohom v kúte bol známy sudár Skukálek. Dálej po ulici ten rožný dom patril Vajdovi, mal gemišváre (koloniál)“ (Horváth, 1998: 30).
Spoznali ste v tomto opise Štefánikovu ulicu? Peter Horváth, rodený Trnavčan, vytvoril vzácnu knihu. Starší Trnavčania si v nej môžu zaspomínať na to, ako žili. Mladým ponúka fascinujúcu mapu minulosti. V knihe ožívajú dejiny, ikonické miesta a tradície. Všetky zozbierané spomienky sú zapísané v trnavskom dialekte. Petrovi Horváthovi sa podarilo knižne oživiť starú Trnavu s jej rínkom, kaviarňami, kúpaním a korzom. Ak vás zaujíma, ako vyzerá rýdza „trnafčina“ a typický humor jej používateľov, siahnite po vydarenej knihe Petra Horvátha Malý slovár trnafsko-slovenský alebo Všeličo o trnafském nárečí zozbierané a napísané v bývalom hlavnom stánku Slovenského učeného tovarišstva v Trnave (1998). Súčasťou knihy je abecedne zoradený slovník trnavských výrazov. Vďaka nemu sa dozviete, čo je klajbas, krispán, ošmek či prazléta.
Čo je raz zapísané, nestratí sa
Dobrá kniha zaujme, vyvolá úsmev, slzy, napätie. Občas stačí len zachytiť okamihy, ktoré k nám patria. Horváthova kniha zakonzervovala človečinu. Ťažiť z toho môžeme my i ďalšie generácie.
Po trnafsky od M. Schneidera Trnavského (Horváth, 1998: 22):
„Dokál máme colštok, nechceme merítko, a keď máme vuršlu, načo nám jelítko.
Dokál máme krumple, erteple, rizoto, márne nám ponúka zemiaky i Botto. (…)
Keď sa po obede na kanapu hodzíš, chodidlá vytáhneš a komotne si hovíš,
povíš, že sa nigdze tak fajnsky nechrápe, jako na tej starej makučkej kanape.
Pretože sa na nej zhovívavo hoví, kanapa sa richtig iným slovom poví.
Podla kmena hovet diktuje nám slovník, že sa kanapa má vlastne volat hovník.
My si ale nikým diktovat nedáme, keď my svoju vlastnú gramatiku máme.
Nech sa nám tu nikdo nesce robit „vichtik“; jako hovoríme: tak je na to gonc richtik!
Nuž, tak je to u nás, v našom Malom Ríme, hlavne, že si fšetci dobre rozumíme.“
Zdroj: eReport Trnava
KOMENTÁRE ČLÁNKU :
Trnavský knižný špeciál