Prví kresťania sa so svojou vierou skrývali v podzemných v katakombách. Tam sa spoločne modlili, slúžili bohoslužby a pochovávali svojich blízkych. V ranom stredoveku mal každý kostol pod svätyňou kryptu, kde boli uložené ostatky svätých alebo aspoň relikvie svätca, ktorému bol chrám zasvätený. Neskôr sa krypty rozšírili aj do zvyšných častí kostola a miesto odpočinku v nich našli okrem svätcov aj panovníci, cirkevní hodnostári, rehoľníci a členovia náboženskej obce. V Trnave sú zachované krypty pod kláštornými kostolmi klarisiek, františkánov, uršulíniek a jezuitov. Jediným z kostolov, pod ktorým sa dodnes pochováva do krýpt je Kostol sv. Anny (uršulínsky kostol).
Krypta pod Kostolom Nanebovzatia Panny Márie (klariský kostol)
Slúžila na pochovávanie členiek rádovej komunity, po prístavbe predĺženej lode kostola vybudovali krypta aj pod ňou. V roku 1740 abatiša Klára Beréniová kryptu uzavrela. Pri archeologickom výskume krýpt našla archeologička PhDr. Klára Mészárosová truhlu tejto abatiše s ozdobenými doskami medzi ostatnými príslušníčkami uloženými do kazematov. Symbol klarisiek boli listy vínnej révy a prúty, ich zväzok ukladali aj pod hlavu mŕtvej sestry do hrobu.
V krypte pod Kostolom sv. Jakuba (františkánsky kostol)
Foto: vchod do krypty pri Kostole sv. Jakuba
V krypte dlhej 93 metrov je v úložných priestoroch 92 kazematov a 36 pohrebných miestností. Pochovávali sa tu najmä členovia rádu františkánov, no aj príslušníci šľachtických rodín. Pred niekoľkými rokmi tu uložili pozostatky ľudí pochovaných pod Kostolom sv. Kataríny Alexandrijskej z Dechtíc (Katarínky). Svoj večný odpočinok tu našla aj grófka Zuzana Forgáčová, dcéra trenčianskeho župana Imricha Forgáča. Po deviatich rokoch bezdetného manželstva s Františkom Révayom ju v roku 1607 uniesol na Plavecký hrad rodinný priateľ Peter Bakič. Po roky trvajúcich súdnych sporoch povolil ostrihomský arcibiskup rozluku manželstva. Zuzana Forgáčová v hlbokej viere dožila v Trnave a podľa poslednej vôle ju ako 50 ročnú pochovali v rehoľnom rúchu vo františkánskych kryptách.
Krypta v Katedrále sv. Jána Krstiteľa (jezuitský kostol)
Patrí k najväčším podzemným priestorom náhrobného charakteru na Slovensku. Zaberá celý priestor pod svätyňou a hlavnou loďou kostola v dĺžke 61 metrov. V roku 1641 dal do krypty pochovať svoju manželku Kristínu Ňáriovú Mikuláš Esterházi. Steny kostola dal potiahnuť čiernym súknom a okolo impozantného katafalku horelo vo dne i v noci 1 100 lampášov. V septembri 1645 tu pochovali aj samotného zakladateľa chrámu Mikuláša Esterháziho. V roku 1652 tu miesto večného odpočinku našli štyria členovia rodu Esterházi – Ladislav, František, Gašpar a Tomáš, ktorí padli v bitke s Turkami 26. augusta pri Vozokanoch. Žiaľ, pokoj tejto krypty bol v 20. storočí porušený, nakoľko hrobky boli v 60. rokoch zdevastované. V krypte sa pochovávali prioritne členovia jezuitského rádu. Najznámejším spomedzi pochovaných je kňaz, misionár a mučeník Ján Simonides.
Foto: Zdevastovanie katafalkov rodiny Esterházi v krypte univerzitného kostola, Ján Hollovic
Krypta v Bazilike sv. Mikuláša (farský kostol)
Foto: Vchod do krypty pri Kaplnke Panny Márie, L. Duchoňová
Pod farským kostolom je viacero krýpt a priestorov na pochovávanie. Po príchode ostrihomského arcibiskupa a kapituly do Trnavy v roku 1543 sa ukladali do nich pozostatky arcibiskupov a prelátov, ktorí v Trnave pôsobili. Pri prehliadke krýpt v roku 1767 bolo zistené vlámanie a niektoré krypty boli poškodené, preto boli otvory do krýpt zamurované. Niektoré náhrobné kamene boli vynesené a v rokoch 1812 až 1816 boli použité ako stupne do krýpt pod Oltárom Panny Márie Trnavskej. Medzi významných cirkevných hodnostárov pochovaných v krypte sa radí kardinál František Forgáč, arcibiskup Mikuláš Oláh, ale i krajinský sudca Juraj Druget.
Foto: Epitaf arcibiskupa Mikuláša Oláha, L. Duchoňová
Ako súčasť farských kostolov vznikali karnery (kostnice). Typ karnera pri farskom kostole súvisí so zapĺňaním cintorína v jeho blízkosti, preto boli ľudské pozostatky vybrané a uložené v jednom symbolickom hrobe, v podzemnom podlaží karnera. Trnavský karner je pietnym úložiskom tisícok kostrových pozostatkov obyvateľov románskej Trnavy. Je raritou v rámci Slovenska, keďže patrí medzi najväčšie. Je najstaršou sakrálnou stavbou v meste pochádzajúcou z 13. storočia.
KOMENTÁRE ČLÁNKU :
Tajomný svet trnavských krýpt