Spájanie generácií. Staro- nový trend, ktorý si nevedia vynachváliť

Pred časom bola časť trnavských rodičov postavená do zvláštnej pozície. Zdalo sa že tí, ktorí nechcú rušiť materskú školu na Narcisovej ulici, sú proti budovaniu nových zariadení sociálnej starostlivosti. V iných častiach Slovenska idú s dobou a namiesto uprednostňovania jednej, či druhej skupiny ľudí, robia všetko preto, aby žili všetky generácie spolu v symbióze. Namiesto žabo- myších vojen, kto áno a kto nie, by sa mohla Trnava inšpirovať.

Projekty, ktoré namiesto rozdeľovania spájajú

Vo viacerých častiach Slovenska začínajú zriaďovatelia objavovať staro- nový trend. Spájanie generácií. Deti predškolského veku trávia čas v spoločnosti seniorov a tento čas je veľmi prospešní pre obe skupiny. Ide o dlhodobé spolupráce, kedy sú materské, či základné školy zámerne v blízkosti „domovov dôchodcov“, prípadne zdieľajú jednu budovu. Toto spolužitie tak nie je len o dočasnom pripomenutí si – napríklad počas mesiaca úcty k starším. Ide o aktívne prehlbovanie detskej empatie ku starším a chorým, ktorá je v súčasnej dobe u detí na dosť nízkej úrovni. Často bývajú rodičia inde než starí a prastarí rodičia a deti si nemajú kde tento cit ku starým a chorým budovať.

Spoločný čas, ktorý nič nenahradí

Doba, ktorú môžu spoločne prežívať malé deti a starí ľudia, je z psychologického hľadiska veľmi prospešná aj pre seniorov. Ako popisuje psychologička Kristína Kačincová „Životné scenáre seniorov sa v súčasnosti odohrávajú v rôznych kontextoch. Jedným z nich môže byť aj viac či menej dobrovoľné umiestnenie v domove sociálnych služieb. Adaptácia na život v ústavnom zariadení je u seniorov nie zriedka sprevádzaná frustráciou, apatiou, depresiou, precitlivenosťou alebo naopak agresivitou či nepriateľstvom. Viacero výskumov sa zhoduje vo výsledkoch, kde seniori v kooperácií s deťmi, prejavujú zvýšenú mieru celkovej subjektívnej spokojnosti, redukciu negatívnych emocionálnych prejavov a preukazujú zvýšenú frekvenciu pozitívnych emócií (pôžitok, radosť, šťastie).“

Foto: Spoločné chvíle detí zo ZŠ s MŠ Veľká lehota a klientov Dominik, n.o., zdroj- FB Škola Veľká Lehota

Prastarí rodičia majú čas…

Ktorého často v dnešnej uponáhľanej dobe rodičia, či starí rodičia, ktorí sú pomerne dlho zapojení do pracovného života, nemajú toľko. Ako uvádza psychologička „Gro hrovej terapie je byť tu a teraz. A to nedokážu rodičia, ani učitelia napĺňať tak, ako to to dieťa potrebuje. Naopak u seniorov je zase ten problém, že sa stretávajú s apatiou a často strácajú zmysel bytia. Pri prežívaní spoločných chvíľ s deťmi znovunadobudnú pocit užitočnosti. Takže tento spoločne strávený čas, je výhodný pre obe strany.“

Súžitie v praxi

S otázkami, ako takéto spájanie generácií funguje v praxi, sme oslovili aj riaditeľku zariadenia sociálnej starostlivosti Dominik n.o. Eriku Sučanskú. Pre prepojenie generácií sa rozhodli od vzniku ich zariadenia v roku 2010, keďže sa nachádza v blízkosti ZŠ s MŠ Veľká Lehota (okres Žarnovica). „Spájanie komunít a otvorenosť spolupráce zvyšuje kvalitu nami poskytovaných sociálnych služieb. V ťažkom období covidu boli práve deti tie, ktoré nám pravidelne chodili kývať cez okná a potešiť nás počas izolácie. Verím, že im táto pozitívna skúsenosť vnímania seniorov prinesie nové skúsenosti a obohatí ich medziľudské vzťahy do budúcnosti.“

Seniori a deti sa u nich stretávajú pravidelne a E. Sučanská vníma veľmi pozitívny vplyv týchto stretnutí u ich klientov najmä v mentálnej oblasti. Pravidelná prítomnosť detí zlepšuje ich duševný stav, na deti sa vždy veľmi tešia a sú usmievaví. „Deti sú vždy veselé, ich prejav je bezprostredný a zvykajú si na staršiu generáciu,“ uzatvára riaditeľka ZSS.

Foto: Deti zo špeciálnych tried a seniori, zdroj Žďárský denník, Lenka Mašová

Nemôžme sa inšpirovať?

V minulosti bolo viacgeneračné bývanie takmer prirodzenou súčasťou životov ľudí, predovšetkým na vidieku. Trnava je krajské mesto a mladé rodiny často pochádzajú z iných častí krajiny. Preto malé deti nemajú možnosť takého častého kontaktu so staršou generáciou, ako by bolo pre nich prospešné. Naopak Trnavčania strednej generácie, žijú už väčšinou samostatne, do dôchodku nastupujú až po šesťdesiatke. O najstarších členov rodiny sa nemajú kedy a ako postarať, preto je často jediným riešením ich umiestenie do zariadenia sociálnej starostlivosti.

Prichádza október – mesiac úcty k starším. Určite budeme vidieť množstvo akcií, ktoré budú rôzne inštitúcie v meste organizovať. Mali by sme sa však zamyslieť, či by nebolo vhodné myslieť na psychickú pohodu seniorov a emocionálne zdravie detí počas celého roka. Prečo sa projekty prepájania generácií nemôžu realizovať aj na území Malého Ríma? Prečo ostáva stále iba v rovine úvah a vedenie mesta namiesto uprednostňovania jednej, či druhej skupiny, neuspokojí obe súčasne? Keď to vedia zrealizovať v malých obciach, Trnava by určite takýto projekt zvládla tiež.