“Drahí bratia a sestry, s hlbokým zármutkom musím oznámiť smrť nášho Svätého Otca Františka. O 7:35 sa rímsky biskup František vrátil do Otcovho domu”, oznámil vatikánsky camerlengo kardinál Kevin Farrell na veľkonočný pondelok 21. apríla.
Životopis
Jorge Mario Bergoglio sa narodil v Buenos Aires 17. decembra 1936 ako najstarší z piatich detí talianskych prisťahovalcov. Strednú odbornú školu s technickým zameraním ukončil s diplomom chemickej techniky. Pracoval ako vyhadzovač v bare, umývač, neskôr ako chemický technik.
Svoje povolanie do kňazského stavu objavil na sviatok Deň jari, ktorý oslavujú najmä mladí. Prechádzal okolo kostola a pristúpil k spovedi, kde ho kňaz, ktorý ho spovedal, inšpiroval na ceste ku kňazskému povolaniu. Po troch rokoch štúdia v Arcidiecéznom seminári vstúpil ako novic do Spoločnosti Ježišovej (jezuiti). V roku 1969 prijal kňazskú vysviacku. Slúžil ako špirituál novicov a stal sa profesorom teológie. V rokoch 1973-1979 pôsobil ako provinciál Spoločnosti Ježišovej. Biskupskú vysviacku prijal v roku 1992, od roku 1997 bol arcibiskupom. Cirkev v Argentíne viedol aj počas nepokojov v roku 2001. Vlády Néstora Kirchnera a Cristiny Fernándezovej Kirchnerovej ho považovali za svojho politického rivala. V roku 2001 ho pápež Ján Pavol II. menoval za kardinála rádu kardinál-kňaz s titulárnym kostolom San Roberto Bellarmino v Ríme. Počas pôsobenia v Ríme zastaval rôzne administratívne pozície, okrem iného bol členom Pápežskej rady pre rodinu a členom Komisie pre Latinskú Ameriku.
Po rezignácii pápeža Benedikta XVI. ho konkláve zvolilo 13. marca 2013 za nového pápeža. Zvolil si meno František na počesť svätého Františka z Assisi. Bol 266. pápežom Katolíckej cirkvi, mal titul rímsky biskup a bol panovníkom štátu Vatikán. Je prvým pápežom po 1270 rokoch od smrti Gregora III., ktorý sa nenarodil v Európe. A je doteraz jediným pápežom, ktorí vzišiel z jezuitskej rehole. Toto je prekvapujúci fakt, pretože v Katolíckej cirkvi platil zákaz zvoliť za pápeža jezuitu. Tento rád bol určený na ochranu viery.
Obdobie pontifikátu
Obdobie jeho pontifikátu bolo rozporuplné. Na jednej strane bol reálpolitikom so zmyslom pre realitu. Kritizoval NATO za spoluzodpovednosť za vyprovokovanie vojny na Ukrajine a zastával sa obetí izraelských čistiek v Gaze. Ako mierne kontroverzný možno označiť jeho postoj k Číne. S tamojšími úradmi sa dohodol na organizácii čínskych diecéz. Situácia katolíkov v Číne je zložitá, tento pápežov krok ju uľahčil. Jednoznačne kontroverzný však bol jeho postoj k otázkam migrácie. Európu kritizoval, že je uzavretá, že neprijíma dostatok migrantov z mimoeurópskych krajín. Akoby si neuvedomoval neschopnosť Európy týchto ľudí integrovať a to, že migrácia poškodzuje aj kresťanskú tradíciu Európy. Viď napríklad Francúzsko, kde sú na dennom poriadku útoky na kostoly v mene islamu. Zdalo sa, ako by tento problém nebol schopný vnímať.
Jeho pontifikát bol do veľkej miery ovplyvnený progresivizmom. Jeho snahy sprístupniť napríklad sväté prijímanie aj rozvedeným a znovu zosobášeným osobám na jednej strane pôsobia veľmi pozitívne, na strane druhej však ostro porušujú katolícke kódexy. Tak isto aj jeho zastávanie sa homosexuálov. Treba však vyzdvihnúť, že bol známy aj svojím záväzkom k sociálnej spravodlivosti. A k výkonu pápežského úradu mal menej formálny prístup, ako jeho predchodcovia.
Jeho pontifikát možno označiť ako prelomový, snažil sa Katolícku cirkev pretvoriť na inkluzívnejšiu inštitúciu. Čelil viacerým krízam: sexuálne zneužívanie kňazmi, finančné problémy cirkvi. Jeho smrť vedie k vážnym úvahám o výbere nového pápeža, či bude pokračovať v jeho otvorenom prístupe, alebo sa vráti k tradičnejšiemu učeniu. Pápež František sa usiloval, aby cirkev oslovila moderný svet.
Kondolencie a pohreb pápeža Františka
Po pápežovej smrti nastala „povinná jazda“ kondolencií zo všetkých kútov sveta. Mnohí politici sa vyjadrovali vo vzťahu k zosnulému pápežovi v spojitosti so slovom – pokora. To, čo politikom absolútne chýba. Ani jeden z nich nespomenul, že pápež František bol najmä za mier a proti vojnám.
Na jeho pohrebe sa zúčastnili hlavy štátov a vlád z celého sveta, vrátane panovníkov, nechýbali ani predstavitelia Európskej únie. A samozrejme – nemohol tam chýbať ani ukrajinský prezident Zelenský, ktorý pápežov pohreb doslova zneužil na rozhovor s americkým prezidentom Donaldom Trumpom. Stretol sa s ním pred obradom na 15 minút. K rozhovoru sa chcel pridať aj francúzsky prezident Macron. Trump mu podľa denníka The Sun povedal: „Nie si tu dobre, potrebujem, aby si mi urobil láskavosť, nemal by si tu byť.“ O Trumpových slovách informovala profesionálna odčítačka z pier Nicola Hicklingová. Po pohrebe sa Trump so Zelenským odmietol stretnúť. Noviny Telegraph poukázali aj na to, že Vatikán porušil protokol so šéfom kyjevského režimu tým, že ho posadil do prvého radu, napriek tomu, že kreslá pre svetových lídrov sú prideľované abecedne podľa prvého písmena ich krajín.
Inak tradične
Okrem tohto incidentu prebehol pohreb pápeža Františka podľa zvyklostí Vatikánu. Jeho telo bolo vystavené v Bazilike svätého Petra od stredy od 11:00 do štvrtkovej polnoci. Na pohrebe sa zúčastnilo 130 delegácii a 50 hláv štátov. Slovensko zastupoval prezident Peter Pellegrini a minister zahraničných vecí Juraj Blanár.
Samotný obrad sa začal v Bazilike svätého Petra o 10:00 hodine. Do rakvy boli vložené tradičné symboly Františkovej pápežskej služby, vrátane Rogita, dokumentu, ktorý obsahuje kľúčové momenty jeho života. Obrad celebroval Giovanni Battista Re, dekan kardinálskeho kolégia. Namiesto tradičných troch rakiev (z cyprusu, z olova a z duba), bol pontifik podľa vlastného želania pochovaný len v jednoduchej drevenej rakve, čalúnenej zinkom. Vyjadril tiež želanie, aby jeho pozostatky neboli pochované v Bazilike svätého Petra, ako je zvykom, ale v jeho obľúbenej Bazilike Santa Maria Maggiore mimo Vatikánu.
Voľba nového pápeža
Konkláve – voľba nového pápeža – sa začne 7. mája. Rozhodli o tom kardináli na uzatvorenom stretnutí vo Vatikáne. Právo voliť bude mať vyše 130 kardinálov z celého sveta. Podmienka je, aby mali menej ako 80 rokov. Konkláve sa tradične uskutoční v Sixtínskej kaplnke. Medzi favoritov patria konzervatívni kardináli Péter Erdő z Maďarska a Talian Angelo Scola, proti ktorému však môže hrať jeho vyšší vek, má 82 rokov. Spomínajú sa aj ďalšie mená: Luis Antonio Tagle (Filipíny), Pietro Parolin (Taliansko), či Peter Turson (Ghana).
Posolstvo pápeža Františka
Smrť Františka, skromného zástancu chudobných, vytvára vákuum vo vedení viac ako miliardy katolíkov. Na kardináloch necháva kritické rozhodnutie: či zvoliť pápeža, ktorý bude nasledovať jeho vítajúci, globálny prístup, alebo obnoví tradičnejšiu cestu jeho predchodcov.
Zdroj: eReport Trnava
KOMENTÁRE ČLÁNKU :
Odkaz pápeža Františka