Pani Lucia Duchoňová, historička a riaditeľka Západoslovenského múzea v Trnave, začínala v múzeu pred dvadsiatimi rokmi. Od prvého januára 2025 stojí na jeho čele. História ju fascinovala od školských čias. Štúdium na univerzite ju v tom len utvrdilo. Je autorkou mnohých odborných a popularizačných štúdií aj článkov, monografií a publikácií. V Trnave spravuje vyše dvadsať rokov pozostalosť Mikuláša Schneidera Trnavského.
Západoslovenské múzeum v Trnave malo v jej živote špecifické miesto
Múzeum v Trnave sa môže pýšiť nádhernými priestormi a unikátnymi exponátmi. Dnes je pre návštevníkov k dispozícii sedemnásť expozícií. Pani Duchoňová napĺňa s kolegami z múzea spoločné vízie. Ich cieľom je predostrieť návštevníkom historické unikáty a oboznámiť ich so zaujímavosťami z našej histórie. Ich predstava symbioticky prepája históriu s reálnym životom a praxou. Aj vďaka tomu sa napríklad návštevníci Domu hudby Mikuláša Schneidera Trnavského môžu tešiť na monodrámu, v ktorej svoj príbeh slávny umelec vyrozpráva ústami herca Tomáša Kramára.
Aké sú vaše vízie ohľadne fungovania Západoslovenského múzea v Trnave?
V prvom rade potrebujeme udržať štandardy múzea v oblasti spracovania zbierkového fondu a zhodnotenia ich potenciálu. Na druhej strane by som veľmi rada nadviazala na to, čo máme i v zriaďovacej listine múzea, aby sme naďalej mohli byť metodické centrum pre ostatné múzeá Trnavského samosprávneho kraja. Chcem, aby Západoslovenské múzeum v Trnave bolo rovnocenným partnerom kultúrnym inštitúciám v Trnave a v celom kraji aj pre univerzity, ktoré v Trnave pôsobia, a, samozrejme, pre samotného zriaďovateľa. To všetko vieme dosiahnuť tak, že pripravíme koncept expozícií i výstav, aby navzájom vytvárali nádherný súzvuk a celok.
Čím vás história fascinovala?
História ma fascinovala od začiatku. Čítala som najprv množstvo beletrie, samozrejme. Potom tú beletriu vystriedala literatúra faktu. Zlomová bola jedna návšteva Západoslovenského múzea v Trnave, keď som študovala na gymnáziu. Pracovala som na nejakej ročníkovej práci, na nejakom zadaní. Boli sme na bývalej expozícii dejín Trnavy. Sprievod nám robila vtedajšia historička múzea doktorka Silvia Čordášová. Krásna pani v bielom plášti. Nezabudnuteľný prejav. Množstvo informácií. Viem, že to bol ten zlom, keď som si povedala, že ja idem študovať históriu.
Ktorú z osobností, ktorým ste sa venovali, by ste naším divákom a čitateľom priblížili?
Pozostalosť Mikuláša Schneidera Trnavského spravujem dvadsať rokov. Je tvorcom modernej slovenskej piesne, ktorá v niektorých prípadoch i zľudovela, napríklad Ružičky, či Hoj, vlasť moja, Keby som bol vtáčkom. Napríklad pieseň Hoj, vlasť moja, ktorú som teraz spomenula, jej začiatočné takty boli v istom období zvučkou Slovenského rozhlasu. Mikuláš Schneider Trnavský bol autorom prvej harmonizácie našej slovenskej hymny. A v neposlednom rade prínos, ktorý sa týka spracovania a vytvorenia Jednotného katolíckeho spevníka pre všetkých veriacich na celom Slovensku.
Na čo sa môžu návštevníci múzea tešiť? Ktoré expozície sú aktuálne k dispozícii?
Samozrejme, nová expozícia Dejiny Trnavy. Konečne máme expozíciu, ktorá spĺňa aspoň sčasti kritériá očakávaní návštevníka. Je doplnená aj technologickými zariadeniami. Čo by som určite zdôraznila je model mesta, na ktorom sa premieta architektonický vývoj mesta. Z predmestského horizontu prejdeme postupne do dvadsiateho storočia. Máme zachytené v prevažnej miere iba sakrálne objekty, v trinástom storočí sú tam zadokumentované i profánne stavby, ktoré prešli architektonickým výskumom. Tento model trvá sedem minút, je so zvukovou slučkou a všimla som si vo vlastnej praxi, že návštevníci zostanú, pozhovejú a históriu mesta si vypočujú. Zo zbierkových predmetov láka dospelých návštevníkov aj menších návštevníkov meč kata, ktorý bol reálne používaný naposledy v osemnástom storočí. A vieme i meno kata, ktorý vykonával ako posledný túto činnosť. Vieme, že ním sťal dvadsaťosem hláv. Máme zvonček richtára, najstaršie pečatidlo mesta, množstvo zaujímavých artefaktov z Trnavskej univerzity: učebné pomôcky, dokonca celkom zaujímavý rituálny predmet, ktorým sa študenti medzi seba prijímali počas imatrikulácií. Môžeme vypichnúť krásnu zbierku militárií.
Aj vo vašej domácnosti sa v predveľkonočnom období zachovala tradičná príprava strateného kuraťa či žihľavovej polievky? O mnohých zaujímavostiach sa dozviete priamo od našej hostky. Celý rozhovor s pani Luciou Duchoňovou je dostupný na youtube eReport TV.
Zdroj: eReport Trnava
KOMENTÁRE ČLÁNKU :
Rozhovory z Malého Ríma. Hosť: Lucia Duchoňová