eReport.sk
Igor Ulman predstal svoj projekt Políčka
Igor Ulman predstal svoj projekt Políčka

Rozhovory z Malého Ríma. Hosť: Igor Ulman


Podnikateľ a zanietený tradičný hospodár. Pán Igor Ulman je neodmysliteľnou súčasťou majera Políčko v Boleráze. Razí cestu neprocesovaných potravín a filozofie „z farmy na stôl“. Rád rozpráva a edukuje spotrebiteľov o význame kvality potravín. Študoval veterinárnu medicínu, v rámci podnikania aplikuje znalosti z biochémie a fyziológie. Je konateľom spoločnosti Nutriboost – feed,  s. r. o. Medzi jej obľúbené a veľmi účinné produkty patrí doplnková kŕmna zmes pre spoločenské a hospodárske zvieratá (DKZ). 

Foto: archív Igor Ulman

Verný tradičnému hospodárstvu

Ako mladý človek pán Ulman pochopil, že cestou plnenia dlhodobých cieľov v podnikaní aj vo vnútornom rozvoji je návrat k tradíciám a postupom starých hospodárov. Vlastný záujem podporil všestranným štúdiom. Znalosti efektívne prepojil so skúsenosťou a vytvoril koncept, ktorý prosperuje doteraz.

Ako súvisí tradičné hospodárstvo s kvalitou a dobrou výživou pôdy? Skúste nám to vysvetliť. 

Výživa pôdy je veľmi dôležitá, pretože náš organizmus aj telo funguje tak, že musí byť živinami dobre dotované a musí mať v sebe čo najmenej toxínov.  Pôda, ktorá je konvenčne obrábaná, má v sebe množstvo toxínov a málo živín. To znamená, že potraviny, ktoré z nej dostaneme, majú minimálny výživový obsah. V rámci toho tradičného je to opačne. Je to mierené na to, aby bola pôda vyživená  a vyživená organickým spôsobom, nie anorganickým. To znamená, že tam nejdú tony priemyselne vyrábaného hnojiva, ale idú tam kilá organicky spracovaného hnojiva, ktoré spracujú zvieratá. Medzi zvieratami a pôdou je symbióza. 

Foto: archív Igor Ulman

Keď hľadáme kvalitné potraviny, pre mnohých je smerodajná značka BIO. Môžeme sa tým riadiť? 

Áno, má to niečo do seba. Je to tiež značka. Tá značka v sebe obsahuje menej chémie, ale treba tam rozlíšiť, či je produkt pestovaný v rámci hybridu alebo plemena, alebo odrody. V hybride dochádza procesom šľachtenia alebo procesom  úprav k zmene medzi obsahom bielkovín, tukov, cukrov. To na náš organizmus nepriaznivo pôsobí.

Majer Políčko ako návrat tradície do regiónu

Majer Políčko Boleráz je miesto oddychu, v ktorom ožíva kus histórie. Návštevníci môžu počas víkendov (po dohode aj v týždni) okúsiť atmosféru majera, vidieť chov, ochutnať výrobky, získať poznatky o tom, čo jeme. Aktuálne informácie ponúka facebooková stránka majera. 

Vaše meno sa spája s majerom Políčko v Boleráze, ktoré má pekné heslo: zdravá pôda, zdravé rastliny bez GMO (geneticky modifikovaných organizmov, pozn. autorky) a zdravé plemená, nie hybridy. Prináša toto tradičné hospodárstvo výsledky? 

Vždy je to o tom, ako to odprezentujete. Teraz tam budujeme edukačné centrum, kde ľuďom chceme vysvetľovať rozdiel medzi potravinami, ktoré  sú v supermarketoch, a potravinami, ktoré sú u nás. Tá značka sa buduje a buduje sa dlho. Ľudia začínajú vnímať, že to, čo papajú v marketoch, im nechutí až tak ako od nás. 

Sú tie produkty pre nás Slovákov cenovo dostupné? 

Jasné, musíme tam zohľadniť, že je tam veľa ručnej práce, hoci poľnohospodárstvo ako také je veľmi sofistikované. Nové technológie prerazili. Prerážajú aj k nám. Nebránime sa im. Potraviny sú dostupné, pretože my sa špecializujeme na zvieratá a na strukoviny. Zvieratá sú chované vo voľnom chove, nepotrebujete veľké maštale, nepotrebujete k tomu technológie. Vstupy sú minimálne a to sa potom môže odraziť aj na cenotvorbe. Samozrejme, že rozdiel v cene tam je, pretože ručná práca a ľudská práca je veľmi cenená a v súčasnosti je dosť drahá.  

Foto: archív Igor Ulman

Čo konkrétne si môžu ľudia v Boleráze kúpiť? 

Špecializujeme sa na kurčatá a na vajíčka, chováme novozélandské prasiatka kune-kune, ktoré sa pasú. Je to veľmi zaujímavé prasiatko. Sú stále navoľno, sú to takí miláčikovia. Kopec ľudí si ich kupuje ako miláčika domov.  Máme naše pôvodné slovenské ovce valašky. Máme české národné plemeno ošípaných přeštické. Máme kačice. Zo strukovín pestujeme fazuľu a cícer. Teraz sa chystáme špecializovať na tradičnú pšenicu. Volá sa dvojzrnka. Zháňame túto pšenicu zo Srbska, z Maďarska. Je zaujímavá preto, lebo fylogeneticky dokáže náš organizmus spracovať dvadsaťjeden percent lepku. V šľachtených pšeniciach alebo hybridných pšeniciach je obsah lepku okolo tridsaťdva percent. 

Viac zaujímavostí sa dozviete v rozhovore s pánom Igorom Ulmanom na youtube eReport TV. 

Zdroj: eReport Trnava

KOMENTÁRE ČLÁNKU :

Rozhovory z Malého Ríma. Hosť: Igor Ulman

Odoberať
Upozorniť na
0 Komentáre
Najnovšie
Najstaršie Najviac hlasovaných
Vložená spätná väzba pre všetky komentáre
Zobraziť všetky komentáre