Každoročné očakávania a radosti z príchodu nového roka sú opäť tu. Záverečné momenty posledného dňa roka sa nesú v duchu osláv, chvíľ strávených s priateľmi, ohňostrojov a novoročných predsavzatí. Oslavy nového roka však majú dlhú a bohatú históriu počnúc starovekom. A už vtedy sa ľudia dokázali poriadne zabaviť!
Počiatky v staroveku
Oslavy príchodu nového roka sú jedna z najstarších tradícií, ktoré ľudstvo pozná. Ich pôvod možno vystopovať až do starovekého Babylonu, kde už takmer 2000 rokov pred naším letopočtom oslavovali nový rok na jar. Tento 11-dňový festival, známy ako Akitu, symbolizoval začiatok nového vegetačného cyklu a bol spojený s rovnodennosťou. Staroveké rímske oslavy nového roka bývali 1. marca a táto tradícia pretrvávala až do roku 46 pred naším letopočtom. Zmeny prišli so zavedením Juliánskeho kalendára, ktorý presunul začiatok nového roka na 1. január.
Stredoveké zákazy a novoveké veselice
Posledný decembrový deň má v rímskej liturgii veľký symbolický význam a je zasvätený pamiatke pápeža Silvestra I., ktorý vládol počas prenasledovania kresťanov. V stredovekej Európe však cirkev neuznávala oslavy nového roka a v roku 567 ich zrušila ako pohanský sviatok. Napriek tomu sa mnohé tradície zachovali a ľudia v oslavách pokračovali. Zametanie smetí do kúta symbolicky „zamietlo“ problémy starého roka a prinášalo šťastie do nového. S príchodom novoveku sa oslavy nového roka stali neoddeliteľnou súčasťou kultúrnych tradícií.
Novoročné obyčaje
Na Silvestra, známeho aj ako „starý rok“ alebo „babí deň“, po dedine chodili tzv. kurine baby – dvaja muži prestrojení za ženy. Jeden mal slamený veniec a zvonec, druhý kožuch so slamenou sukňou. Ženy trhali túto slamu a dávali ju sliepkam do kurína, aby dobre znášali vajcia. Kurine baby za to dostávali výslužku v podobe slaniny, chleba, koláčov či pálenky. Veriaci sa schádzali na svätej omši, aby sa poďakovali za uplynulý rok a večer bývali veselice, ktoré sa však ujali až po 2. svetovej vojne. Noc pred Novým rokom mala pre ľudí magickú moc, plnú veštieb a rituálov. Na stole nechýbala šošovica a jedlá s makom, ktoré symbolizovali peniaze, či bravčové mäso, ktoré malo priniesť šťastie. Smeti sa zametali do kúta, aby sa nikto „nevymietol“ z domu. V domoch vládla čistota a poriadok, aby tak bolo po celý rok.
Príchod nového roka prináša vždy nádej, radosť a nové začiatky, ponúkajúc nám príležitosť začať odznova. Nech je aj nadchádzajúci rok naplnený radostnými okamihmi a nádhernými chvíľami s tými, na ktorých nám záleží.
V mene celej redakcie Vám prajeme šťastný nový rok!
Zdroj: eReport Trnava
KOMENTÁRE ČLÁNKU :
Najstaršia tradícia ľudstva – novoročné oslavy