Správanie mestských poslancov pripomína stredoškolákov na prestávke. Počas dôležitých rokovaní pozerajú zápasy, hrajú mobilné hry alebo obedujú.
Zasadnutia mestského zastupiteľstva sú spravidla verejné. Nie jedného návštevníka však môže prekvapiť kultúra niektorých poslancov. Ich výstrednosti udivujú aj samotných poslaneckých kolegov, napríklad keď naprieč celou rokovacou sálou zaznie nahrávka športového zápasu. Nečakané spestrenie chvíľkovo zaskočilo rečníka, ktorý na sekundu-dve stratil slovo. Incident sa nakoniec zaobišiel bez upozornenia a rokovanie pokračovalo ďalej.
HRÁČI ALEBO POSLANCI?
Malé faux pas však poukázalo na opakujúci sa problém. Nazvať ho môžeme akokoľvek – strata disciplíny, nedostatok kultúry či prostý nezáujem o veci verejné. Faktom zostáva, že pri dôležitých rozhodnutiach, ovplyvňujúcich chod mesta a životy obyvateľov, sa poslanci bežne zabávajú a dianie v sále ignorujú.
A to je posledné, čo by od poslanca ktokoľvek čakal. Častým prehreškom na zasadnutiach sú mobilné hry. Väčšina „hráčov“ má aspoň elementárnu snahu kamuflovať svoje hobby tým, že mobilný telefón schováva pod stolom, iní svoj nezáujem o dianie na mestskom zastupiteľstve prezentujú bez akýchkoľvek zábran. S podopretou hlavou, výrazom ako po opici a s príležitostným usrkávaním detského džúsika. Takto sa v Trnave rokuje o daniach, parkovnom, či odpredaji mestského majetku. A keď príde k hlasovaniu, stačí nasledovať kolegov z klubu bez akéhokoľvek zamýšľania sa nad rozhodnutím.
NIKTO ICH TAM NEDRŽÍ
Na konci dňa sa vynára otázka, prečo takéto osoby kandidujú a obsadzujú mandát, ktorý ich nezaujíma. Na čo toľká námaha? Opakovane počúvame, že platy poslancov nie sú motivačný faktor, keďže hrubá základná odmena predstavuje čiastku len 350 eur mesačne. Mnohí zastupujú obyvateľov Trnavy na úkor svojho voľného času alebo profesionálnej kariéry. Pridajme si k tomu zodpovednosť za prijaté rozhodnutia voči elektrorátu a často nepríjemný mediálny záujem. Vzdať sa mandátu poslanca v tomto kontexte nie je prejav slabosti, ale skôr odvahy a úprimnosti. Ak niekto cíti, že práca poslanca nie je to, čo ho baví a napĺňa, má právo a dôvod prenechať stoličku niekomu inému. Takýmto krokom sa poslanec nevzdáva svojej zodpovednosti. Naopak, prejavuje rešpekt k voličom a k demokracii.
KOMENTÁRE ČLÁNKU :
KOMENTÁR: Trnavskí poslanci sa na rokovaniach MsZ zabávajú po svojom