Koncom mája bolo v Prahe stretnutie členov NATO za účasti ministrov zahraničných vecí členských krajín. Generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg povedal, že na uzavretej schôdzke bude s ministrami riešiť obranu a schopnosť odstrašenia, podporu Ukrajiny a posilnenie partnerstva v pacifickej oblasti.
Čo v skutočnosti Stoltenberg požadoval
V prvom rade posilnenie právomocí generálneho tajomníka NATO. To znamená, že organizácia, ktorá bola aspoň formálne zväzkom slobodných štátov, má byť zastrešujúcou organizáciou, v ktorej budú štáty postupne strácať suverenitu. A 40 miliardovú každoročnú vojenskú pomoc Ukrajine. Pripomeňme, že americkému Kongresu trvalo niekoľko mesiacov, kým schválil jednorazovú vojenskú pomoc Ukrajine vo výške 60 miliárd dolárov. Ak v USA vyhrá jesenné prezidentské voľby Donald Trump, možno predpokladať, že nebude ochotný sa na vyzbrojovaní Ukrajiny ďalej podieľať. 40 miliárd ročne zaplatia ostatní členovia NATO – vrátane Slovenska.
Okrem toho Stoltenberg vyhlásil, že „členské štáty sa zhodli, že sa Ukrajina stane členom NATO“. Podľa interpretácie slovenského zastúpenia na tejto konferencií k ničomu takému nedošlo. NATO už dlhšie nerozhoduje hlasovaním. Generálny tajomník NATO alebo minister zahraničia USA alebo prezident USA prídu s nejakým nápadom, a ak nikto dostatočne hlasne neprotestuje, vyhlásia, že ich návrh bol prijatý. Následne budú ostatné členské štáty prinútené sa ním riadiť. Nech by išlo o čokoľvek. Ak niekto protestuje, sú to väčšinou silnejšie štáty, napríklad Nemecko alebo Francúzsko. Pokiaľ ide o druhého menovaného, treba pripomenúť Macronovu aktivitu na vyslanie vojakov štátov NATO priamo na Ukrajinu.
Snažia sa Rusko vyprovokovať?
Aktivity a kroky lídrov medzinárodného spoločenstva, keď súhlasili s použitím západných zbraní dodaných na Ukrajinu na ostreľovanie cieľov v ruskom vnútrozemí, sa nedajú interpretovať inak, ako snaha o vyprovokovanie Ruska na odvetný úder. Vážne si myslia, že Rusko sa bude nečinne prizerať? Ak Rusi budú zahnaní do kúta, taktické jadrové zbrane s vysokou pravdepodobnosťou použijú.
Názor na túto iniciatívu nie je medzi členmi aliancie jednotný. Dlhodobo je známy odlišný postoj Maďarska, podobne sa vyjadruje aj Slovensko. Napríklad Taliansko hovorí, že súhlas s použitím ich zbraní na ruskom území mu neumožňuje talianska ústava. Zdá sa, že aspoň v niektorých štátoch NATO začína prevládať snaha o nastolenie mieru na starom kontinente a upokojenie eskalovaného napätia.
„Mierová konferencia“ vo Švajčiarsku
Švajčiarska vláda pozvala na konferenciu viac ako 160 krajín, doteraz účasť potvrdilo približne 70 štátov. Čína sa podľa nemenovaných zdrojov na konferencii nezúčastní. Podľa Pekingu by mal summit vo Švajčiarsku mať rovnaké zastúpenie Moskvy a Kyjeva a diskutovať by sa malo o všetkých mierových plánoch, nielen o ukrajinských.
Zdá sa, že rusofóbna šou už pred štartom stroskotala. Po Číne, Brazílii a Juhoafrickej republike sa návštevy Švajčiarska vzdal aj Pakistan, ktorý je už dlhé roky americkým satelitom. Pre USA je prekvapivý aj postoj Saudskej Arábie, ktorá len pred nedávnom vstúpila do skupiny BRICS a pravdepodobne sa na summite podľa nemenovaných zdrojov taktiež nezúčastní.
Z lídrov potvrdil účasť len nemecký kancelár Olaf Scholz a kanadský premiér Justin Trudeau. Väčšina krajín bude mať na konferencii zastúpenie len na úrovni ministrov. Dokonca aj USA bude zastupovať len viceprezidentka Kamala Harrisová a poradca Bieleho domu pre národnú bezpečnosť Jake Sullivan, hoci prezident Biden krátko pred summitom bude v Európe – na oslavách „Dňa D“ – 80. výročia vylodenia v Normandii.
Ponuka jedného návrhu
Na konferencii vo Švajčiarsku sa má rokovať len o Zelenského podmienkach: stiahnutie sa ruských vojsk z územia Ukrajiny vrátane Krymu (kde sa v roku 2014 konalo referendum o pričlenení sa k Rusku); ďalej vydať vojnových zločincov a zaplatiť reparácie. Tieto podmienky možno považovať za smiešne. Rusko ich nikdy nemôže prijať. Navyše v situácii keď majú evidentne vojensky navrch. Okrem toho má Ukrajina na stretnutí predložiť návrhy týkajúce sa jadrovej a potravinovej bezpečnosti, prepustením vojnových zajatcov a návratom ukrajinských detí unesených Ruskom.
Mimochodom – Zelenského legitimita na poste prezidenta Ukrajiny je mierne povedané pochybná. Prezidentské voľby mali byť na Ukrajine 21. mája 2024, keďže je v krajine vyhlásený výnimočný stav, nekonali sa. Ukrajinská ústava však deklaruje, že ak nie je v riadnom termíne zvolený prezident, preberá jeho právomoci predseda ukrajinského parlamentu.
Zdá sa, že usporiadatelia mierovej konferencie zabudli na niekoľko „drobností“. Od druhej svetovej vojny sa žiadna neskončila kapituláciou, ale rokovaním. A rokovane je hľadanie kompromisu. Kompromis je to, že ani jeden účastník rokovania nie je úplne spokojný s tým, čo dosiahol, ale konečný cieľ – zmienenie napätia, prímerie alebo ukončenie bojových operácií – by znamenal veľký pokrok.
Paralely histórie?
Kto s kým vlastne bude na konferencii rokovať a o čom sa bude rokovať, keď na konferenciu Rusko – ako jedného z aktérov konfliktu – nepozvali? Nie je to len ďalšia PR-akcia, ktorá má svetu ukázať, že my – Západ – sa predsa snažíme konflikt na Ukrajine ukončiť, ale zlí Rusi nám to kazia? Veď sme sa predsa dohodli … Otázka je, S KÝM a NA ČOM sa chcete dohodnúť, keď vám bude chýbať partner na rozhovory…
Konferencia má byť navonok snahou o „mierové“ riešene konfliktu na Ukrajine. Aký význam však takáto konferencia môže mať, keď už teraz vieme, že dvaja významní geopolitickí hráči – Rusko a Čína – sa na nej nezúčastnia? Chcú usporiadať ďalšie „o nás bez nás“, ako bola Mníchovská konferencia?
KOMENTÁRE ČLÁNKU :
Komentár: Smerujeme k ďalšej svetovej vojne?