Komentár: Mení sa Európa?

Voľby v štátoch Európskej únie ponúkajú jedno prekvapenie za druhým. Prvé boli septembrové výsledky minuloročných parlamentných volieb na Slovensku, ktoré vyhrala strana Smer-SSD a do troch týždňov dokázala zostaviť vládnu koalíciu. Píše TASR.

V októbri minulého roka volili do parlamentu aj Poliaci. Do Sejmu sa dostalo päť politických strán. Voľby so ziskom viac ako 35 % vyhrala dovtedy vládnuca pravicová strana Právo a Spravodlivosť (PiS), avšak vládu sa jej zostaviť nepodarilo.  Občianska koalícia, Tretia cesta a Nová ľavica obsadila v 460-člennom Sejme 248 kresiel a prezident Duda poveril zostavením vlády šéfa Občianskej koalície Donalda Tuska.

Jeho prvé kroky nenechali na seba dlho čakať. Poľský minister kultúry Bartlomiej Sienkiewicz odvolal predsedov správnych rád verejnoprávnej televízie a rozhlasu a tlačovej agentúry, a nová poľská vláda prevzala kontrolu nad štátnymi médiami – pomocou ozbrojených policajtov. 

Zhoršili sa aj vzťahy s Maďarskom v rámci V4, Tuskova vláda deklarovala pretrvávanie podpory Ukrajine, a za odmenu im Európska únia odblokovala dovtedy zadržiavané eurofondy. Odmena za poslušnosť?

Maďarsko ako vzor migračnej politiky

Holandsko volilo v novembri minulého roka a jednoznačne v nich zvíťazila pravicová PVV Geerta Wildersa. Bývalý eurokomisár Frans Timmermans z druhej strany politického spektra  (koalícia Labouristickej strany a Zelenej ľavice) priznal, že ho výsledky volieb sklamali a že „očakával viac“. Vyzval na stmelenie ľavice na obranu demokracie a právneho štátu a ostro kritizoval protiimigračnú politiku PVV. 

Wildersovi sa podarilo vyrokovať koalíciu s ďalšími tromi konzervatívnymi stranami až pol roka po voľbách, keď sa vzdal kandidatúry na post predsedu vlády. Holandskú vládu v súčasnosti vedie Dick Schoof, nezávislý kariérny úradník, bývalý riaditeľ tajnej služby AIVD. Avšak Wilders do vlády vybral zástupcov tvrdej protiimigračnej línie. Európska únia doteraz Holandsko za jeho postoj „nepotrestala“, aj keď krajina začína kopírovať Orbánovu politiku v súvislosti s migrantmi. 

Nasledovali voľby do Európskeho parlamentu, ktoré ukázali prudký nárast popularity pravice a odporcov vojny s Ruskom. Strany francúzskeho prezidenta Emanuela Macrona a nemeckého kancelára Olafa Scholza zlyhali, v Rakúsku obsadili prvé miesto euroskeptici – Strana slobody Herberta Kickla. A v Európskom parlamente sa nič nezmenilo.

Francúzsky pat

Po prehratých voľbách do Európskeho parlamentu rozpustil francúzsky prezident Macron parlament a vypísal voľby do Národného zhromaždenia. V prvom kole jednoznačne vyhralo Národné združenie Marine Le Penovej, po druhom kole skončilo až tretie za Ľavicovou alianciou Nový ľudový front a centristickou koalíciou Emanuela Macrona. Voľby boli tri týždne pred letnou olympiádou v Paríži.  Ani jedno zoskupenie však nezískalo nadpolovičnú väčšinu. Ľavicová aliancia, ktorá vyhrala voľby nedostala od prezidenta poverenie na zostavenie vlády, hoci v lete predstavila svoju kandidátku a usilovala sa o zisk premiérskeho kresla. Macron poveril zostavením vlády bývalého europolitika Michela Barniera, od ktorého možno očakávať, že bude presadzovať Macronovu politiku. Aj takto možno riešiť prehru vo voľbách.  

Nemecký a český debakel

V Nemecku boli krajinské voľby v Durínsku a v Sasku začiatkom septembra. V Durínsku ich jednoznačne vyhrala Alternatíva pre Nemecko (AfD), v Sasku skončila tesne druhá za Kresťanskodemokratickou úniou.  AfD je považovaná za pravicovo-populistickú až krajne pravicovú stranu. Je jednoznačne protiimigračná a proti pokračovaniu vyzbrojovania Ukrajiny. Pre vládnuceho kancelára Olafa Scholza zo Sociálno-demokratickej strany (SPD) sa voľby skončili debaklom. 

Debakel zažila aj česká vláda Petra Fialu. Koncom septembra vládnu päť-koalíciu prevalcovalo vo voľbách do krajských zastupiteľstiev Babišovo hnutie ANO so ziskom 292 mandátov, t.j. 35,38 % všetkých hlasov. Druhá ODS získala 54 mandátov (5,98 %).  Česi volili aj tretinu poslancov Senátu. Hnutie ANO získalo 8 mandátov, ostatné politické strany jeden, maximálne dva. Predseda jednej zo strán päť-koalície – Piráti – Ivan Bartoš podal demisiu, jeho ministri, okrem ministra zahraničných vecí Lipavského, odišli z vlády. Udrží sa Fialova vláda do riadnych parlamentných volieb do októbra 2025?

Zmeny v Rakúsku

Koncom septembra boli parlamentné voľby aj v Rakúsku. A vyhrala Slobodná strana Rakúska (FPÖ) Herberta Kickla, tak isto označovaná ako krajne pravicová. Je však pravdepodobné, že sa zopakuje poľský model, alebo v lepšom prípade holandský. Slobodní totiž nemajú koaličný potenciál ak si ich predseda Kickl bude robiť nárok na post premiéra.  O zložení novej vlády zrejme budú rozhodovať ľudovci (ÖVP), ktorí vo voľbách skončili na druhom mieste. Len na nich záleží, či sa dohodnú s FPÖ, alebo sa o moc podelia s inými stranami. Opäť patová situácia.

Nálada obyvateľov sa mení

Výsledky volieb v štátoch Európskej únie naznačujú, že nálada medzi obyvateľmi sa začína meniť. K moci sa dostávajú doteraz marginalizované, na okraj politického spektra odsúvané strany, ktoré chcú riešiť základné problémy občanov. Väčšinu krajín Západu trápi nekontrolovateľná migrácia a ľudia to vnímajú. Volia strany, ktoré sú protiimigračné. Tak isto je problém situácia na Ukrajine a znižovanie ekonomického potenciálu Únie sankciami uvalenými na Rusko, ktoré evidentne nemajú efekt. Vnímajú tiež odrezávanie sa od lacných energetických surovín, ktorý výrazne pociťuje každý občan EÚ. 

Ľudia v Únii začínajú vnímať aj Európsky parlament, ktorý na jednej strane bojuje proti korupcii, na druhej strane za predsedníčku Európskej komisie zvolí Ursulu von der Leyen. Tú obvinili z korupčného správania počas covidu a v neposlednom rade podporuje eskaláciu vojny s Ruskom – napríklad rezolúciou o povolení strieľať rakety dlhého doletu na územie Ruskej federácie. 

Možno len očakávať, kam tieto zmeny naprieč Európou povedú, jedno je však isté – Európa sa mení. A ľudia dávajú zdola jasný impulz svojim reprezentantom a prostredníctvom volieb im ukazujú smerovanie, ktoré si želajú. otázne je, ako na tieto podnety zareagujú inštitúcie Európskej únie. Či budú vedieť držať krok s dobou alebo ostane jej myšlienka zjednotenia len prežitkom dávnej idey, ktorá vznikla po druhej svetovej vojne a nevydržala ani celé storočie. 

Zdroj: eReport Trnava, TASR