Prvým krokom k vzniku Európskej únie bol prejav Roberta Schumanna v máji 1950, v ktorom navrhol vytvoriť Európske spoločenstvo uhlia a ocele, ktorého členovia by spoločne riadili produkciu týchto komodít.
ESUO založilo šesť členov ako mierový projekt. Jeho účelom bolo vyrovnať sa s následkami druhej svetovej vojny a najmä vytvoriť ekonomickú spoluprácu medzi štátmi. Slovami deklarácie: „vojna medzi štátmi bude nielen čisto nemysliteľnou, ale aj hmotne nemožnou“.
Nasledujúcich 40 rokov sa spolupráca rozširovala o obchodné vzťahy aj o počet krajín, ktoré sa na spolupráci podieľali.
Heslom 90. rokov sa stala „Európa bez hraníc“. V holandskom Maastrichte bola podpísaná Zmluva o Európskej únii. Ustanovili sa v nej jasné pravidlá budúcej spoločnej meny, zahraničnej a bezpečnostnej politiky a užšej spolupráce v oblasti spravodlivosti a vnútorných vecí. Zmluva vstúpila do platnosti 1. novembra 1993. Zaručovala tzv. štyri slobody: voľný pohyb osôb, tovaru, služieb a peňazí, ktoré Únia postupne aplikovala; od roku 1995 bezhraničné cestovanie v siedmych štátoch, 1. január 1999 vznik eura. Voľný bezcolný pohyb niektorých tovarov bol možný už skôr.
Po roku 2000 sa začalo rozširovanie Európskej únie o štáty strednej a východnej Európy. V roku 2004 vstúpilo do Únie aj Slovensko spolu s ďalšími ôsmymi štátmi. V tom čase bola v platnosti tzv. Maastrichtská zmluva.
Od 01.12.2009 je v platnosti Lisabonská zmluva, ktorá podstatne zmenila dve doposiaľ platné zmluvy na ktorých stálo Európske spoločenstvo a Európska únia. Podstatnú zmenu oproti dovtedy platnej zmluve predstavuje obmedzenie oblastí, v ktorých musia rozhodovať jednomyseľne. Týmito oblasťami sú: dane, zahraničná politika, obrana a sociálne zabezpečenie, čím čiastočne obmedzila právo veta pre členského štáty Únie.
Výhody nášho vstupu do Únie
Slovensko prispelo na chod Európskej únie od nášho vstupu sumou 10 miliárd eur, z eurofondov však dostalo 34 miliárd, ktoré sme použili najmä na dostavbu infraštruktúry a regionálny rozvoj.
Výhodou nášho vstupu do Únie bol aj bezcolný obchod. Možnosť voľného cestovania a pobytu v členských štátoch a v neposlednom rade možnosť mladých ľudí študovať v zahraničí. Prístup na pracovný trh nebol po vstupe do Únie v roku 2004 na sedem ročné obdobie umožnený.
Krízy Európskej únie
Slovensko je členom Európskej únie 20 rokov. Za ten čas postihlo Úniu niekoľko vážnych kríz. Prvou z nich bola v rokoch 2008-2009 finančná kríza a následná hospodárska kríza, ktorú vo veľkej miere spôsobila prasknutá bublina trhu s nehnuteľnosťami v USA, ktorá mala dopad aj na Európsku úniu. Následne Úniu postihla tzv. grécka kríza. Deficit verejných financií krajiny sa vyšplhal až na závratných 15,4% HDP a investori stratili záujem o grécke dlhopisy. Krajine hrozil absolútny bankrot. Grécku poskytla Únia obrovské pôžičky, no kríza eura sa ťahá dodnes.
V roku 2015 postihla Úniu migračná kríza. Do Európy sa cez Stredozemné more a tzv. balkánsku cestu dostal viac ako milión migrantov, najmä zo Sýrie, Afganistanu a Iraku, väčšina z nich boli tzv. ekonomickí migranti. Problematický bol najmä postoj Nemecka, kde ich vtedajšia premiérka Merkelová vítala. Výsledkom migračnej krízy sú v mnohých západných mestách tzv. no go zóny – mestské štvrte, do ktorých sa už nedovažujú vstúpiť ani policajti. Migračná kríza, aj keď v menšej miere, trvá dodnes. A Európsky parlament sa ju „snaží riešiť“ migračnými kvótami a pokutami pre jednotlivé členské štáty.
Ďalšou vážnou krízou, ktorú vyvolala samotná Európska únia, je green deal a klimatická agenda. Členské štáty sa podieľajú 8 % na produkovaní CO2, napriek tomu Únia zavádza prísne obmedzenia.
A v neposlednom rade je to viac ako desiatka sankcií uvalená na Rusko, čím sa Únia odrezala od lacných surovín a postupne si ruinuje vlastnú ekonomiku. Dnes už môžeme skonštatovať, že tieto sankcie viac poznačili európsku, ako ruskú ekonomiku.
Kam sa Únia posúva
Prvotným princípom, na ktorom bola Únia postavená, bolo mierové spolužitie všetkých štátov Európy, ekonomická prosperita a bezpečnosť. Keď sa pozrieme na súčasné „rinčanie zbraňami“, zdá sa, že Únia sa od svojich počiatkov – ako mierového projektu – odklonila. Na území Európy v súčasnosti prebieha najväčší vojnový konflikt od čias druhej svetovej vojny. A Únia, namiesto toho, aby štáty podieľajúce sa na konflikte vyzývala na mierové rokovania, investuje stovky miliárd eur do vyzbrojovania jednej strany konfliktu. Dopady na ekonomiku cítime všetci.
Má Európska únia budúcnosť?
V súčasnosti nie je v Únii ani mier, ani ekonomická prosperita, ani bezpečnosť. EÚ podľahla vplyvu a nátlaku USA a finančných skupín a je čoraz viac zaťahovaná do vojny na Ukrajine.
Európske vlády dlhodobo zlyhávajú pri zastupovaní záujmov svojich občanov.
V Európe dnes existujú tisíce proamerických lobistických firiem, skupín, zväzov a mimovládnych organizácií, ktoré zohrávajú rozhodujúcu úlohu pri rozhodovaní v Európskej komisii alebo v Európskom parlamente, napríklad Rockefeller Foundation s aktivitami v oblasti ekológie a zelených technológií, Nadácia Billa a Melindy Gatesovcov s biznisom v oblasti vakcín a zdravotnej starostlivosti, Sorosova nadácia s úplnou kontrolou nad svetom médií a biznisu vo všetkých sférach vrátane zbrojného priemyslu. Otázkou zostáva kto riadi Európsku úniu? Že by to boli Európania, je krajne nepravdepodobné.
Má EÚ v súčasnej podobe vôbec šancu prežiť? Obavy z rozpadu Únie vyvolávajú aj postoje jednotlivých štátov ku konfliktu na Ukrajine. EÚ sa stala v tejto súvislosti akýmsi satelitom tlmočiacim americké záujmy. Nie nepodstatná je aj migračná politika. Najmä ekonomickí migranti sú schopní finančne vyciciavať akýkoľvek štát zvnútra, ničia kultúru, tradičné zvyky, morálku aj právo. A je tu ešte globalizmus, eufemisticky nazývaný „európska jednota“, ktorá vedie k strate suverenity, ďalej „zelená“ ideológia, ktorá účinne ničí európsky priemysel a poľnohospodárstvo nepreukázanou klimatickou teóriou. Netreba zabúdať ani podsúvanie gender-ideológie už deťom v materských školách a možno to najdôležitejšie: zánik slobody prejavu.
Ak sa vrátime na počiatok slovami deklarácie ESUO „vojna medzi štátmi bude nielen čisto nemysliteľnou, ale aj hmotne nemožnou“. Majú Schumannove myšlienky v súčasnej Európe svoj priestor?
KOMENTÁRE ČLÁNKU :
Európska únia – kam smeruje