Známky nie sú všetko

Koniec školského roka sa blíži. Deti sa už tešia na prázdninové dni voľna a oddychu. Tomu však predchádza pre mnohých dôležitá udalosť – odovzdávanie koncoročných vysvedčení. Aby na konci školského roka nevzniklo medzi rodičmi a deťmi napätie, strach a smútok, je dôležité venovať sa téme vzdelávania počas celého roka. 

Celoročné úsilie 

Vysvedčenie odzrkadľuje celoročné výkony žiakov. Prospechom sa treba zaoberať počas celého roka. „Neexistuje paušálne správna odpoveď na to, ako s deťmi o vysvedčení hovoriť. Je vhodné nehodnotiť dieťa len na základe školských výsledkov,“ hovorí školská psychologička, pôsobiaca na jednej z trnavských škôl. Každé dieťa je jedinečné a má vlohy na niečo iné. Niekomu ide lepšie matematika, inému jazyky alebo šport. Je prirodzené, že dieťa v oblastiach, na ktoré nemá talent, nebude dosahovať výborné výsledky. Rodič by to mal rešpektovať a akceptovať. Ak dieťa nedosahuje podľa rodiča dostatočné výsledky, mal by prísť na rad rozhovor.  

Vnútorná motivácia

Počas rozhovoru v pokojnej atmosfére si treba uvedomiť, prečo známky nie sú ideálne a prečo nespĺňajú predstavu rodiča. „Často sa stretávame s tým, že deťom chýba vnútorná motivácia dosahovať výsledky,“ hovorí psychologička. Radí, aby medzi rodičom a dieťaťom vznikol partnerský vzťah. „Rodič by sa mal snažiť pozitívne motivovať dieťa, aby našlo vnútornú motiváciu a pokúšalo sa dosahovať lepšie výsledky v danom predmete.“ Spolu by tiež mali hľadať riešenia na zlepšenie do budúcnosti – viac času na učenie, zakúpenie špeciálnych pomôcok alebo iné. “Rodič má byť oporou a pomocníkom v tom, aby dieťa dosahovalo také výsledky, aké zvládne a akých je konkrétne dieťa schopné,“ hovorí školská psychologička. 

Strach a tresty nie sú vhodné riešenie

Okolo vysvedčenia by nemala panovať atmosféra strachu a napätia. Deti môžu v strese reagovať skratovo. Vysvedčenie je výsledok dlhodobého procesu a trest na jeho konci nie je motivujúci. Podľa psychologičky by dieťa malo vedieť a cítiť, že je pre rodičov dôležité ako človek a nedefinujú ho len jeho známky. „Keď deti prijmeme také, aké sú a nebudeme vytvárať atmosféru strachu, nebudú sa báť prísť domov s akýmkoľvek vysvedčením,“ uzatvára.