Trnava i trnavský región oplýva množstvom inšpiratívnych ľudí. Relácia Veľkí ľudia Malého Ríma chce tieto osobnosti formou pravidelných videorozhovorov podrobnejšie predstaviť. Či už sa pohybujú vo svetle reflektorov, alebo ich pozná len úzky okruh ľudí, svojou charizmou oslovujú okolie a zanechávajú za sebou stopu. Pozrite sa s nami na ich prácu, medzníky života, názory aj hodnoty, ktorými sa riadia.

Koľko lásky sa zmestí do krabice od topánok? Táto otázka a vytvorenie skupiny na sociálnej sieti začali v roku 2018 písať históriu úspešného projektu. Stála za ňou Janka Galatová a Silvia Slobodová. Zmysel práce našli v pomoci seniorom a spustili ďalšie nemenej hodnotné projekty.

Pani Janka, vy ste vo viacerých rozhovoroch spomenuli, že myšlienka prišla vtedy, keď ste boli v nemocnici a videli ste tam veľa opustených ľudí, ktorí nikoho nemajú. Čakali ste takúto odozvu?

Popravde – nečakala. Tá idea bola naplniť tridsať krabičiek. Urobiť radosť v takom menšom domove dôchodcov v Senci, pretože ten som mala „poblíž“. Počet tridsať sa mi zdal taký zvládnuteľný. Ja som si dokonca myslela, že ho naplním sama. Že to predsa nie je ťažké nájsť a nakúpiť veci do tridsiatich krabičiek. Neskôr som zistila, že som sa veľmi mýlila. Keď som chcela spraviť darček, ktorý keď otvoríte, tak vás ohúri, poteší, že tam máte zo všetkého niečo, je to naozaj aj finančne nákladné. Skúsila som zapojiť svojich priateľov. Urobila som skupinu na Facebooku, kde som viac-menej vyzvala len svojich priateľov. Tí priatelia to zdieľali na svojich priateľov a takýmto spôsobom sa to potom dostalo do asi štyroch okresov, preto sa nám podarilo namiesto tridsiatich krabičiek až tých 787 hneď v prvom ročníku.

Foto: Archív p. Galátová

Chobotnica dobročinnosti

Dnes hovoríme o obrovskom projekte. Už to nie sú stovky, ale desaťtisíce odovzdaných balíčkov. Je to devätnásť krajských koordinačných centier, vyše dvestosedemdesiat dobrovoľníkov. Ako celý tento kolos funguje?

My to so Silviou nazývame chobotnica, lebo naozaj to tak je. Hlavou tej chobotnice sme my dve. Sídlime v Bratislavskom kraji, tam sa vieme flexibilne stretnúť, dohadovať všetku stratégiu a metodiku toho, ako budeme vo výzvach pokračovať. Veľmi dôležití sú pre nás krajskí koordinátori, ktorých máme v každom kraji po dvoch alebo po troch. Zameriavame sa na komunikáciu cez sociálne siete. Máme, samozrejme, vytvorené komunikačné kanály s našimi dobrovoľníkmi a koordinátormi. Je to už taká pavučina.

Aká je vaša vlastná skúsenosť, na ktorú rada spomínate, keď vám dochádzajú sily?

Osobné odovzdávky prídu vo chvíli, keď už naozaj nevládzete. V prvom roku oni ani nerozumeli, o čo ide. Ako to, že prišiel niekto cudzí a dal im takýto hodnotný dar. Predtým boli zvyknutí, že dostali nejaký pomaranč, Fidorku, sladkosť. Teraz mali zrazu krabicu, ktorá bola iba ich. Tú keď otvorili, bolo tam zo všetkého niečo. Boli veľmi šťastní a stále sa s nami chceli o to podeliť. Jeden pán otvoril krabicu a rozplakal sa. Ja som sa zľakla, či tam má niečo, čo ho nejako zranilo alebo urazilo. Nie, mal tam papuče a jemu sa ráno jeho papuče roztrhli. A už rozmýšľal, ako si kúpi z tých svojich peňazí ďalšie papuče, a mal ich tam.

Pani začala čítať priloženú pohľadnicu a v podpise bola rodina, ktorá sa volala rovnako ako ona. To bol taký malý zázrak. Iná pani si našla hrnček. Tiež sa jej zhruba deň predtým odtrhlo uško z toho jej. Alebo pán tam mal športovú čiapku. Bol dlhé roky lyžiar a tá čiapka bola lyžiarska.

Iné projekty

Vy ste nezostali len pri tomto projekte. Začali ste budovať nové projekty pre starších ľudí. Skúsme ich trochu priblížiť.

Chceli sme dať seniorom vedieť, že na nich myslíme po celý rok. Vznikla iniciatíva Láska kvitne v každom veku. V tejto výzve oslovujeme jednotlivcov, rodiny, ale teraz najmä školy, s ktorými máme nejaké partnerstvá, kontakty, aby vyrábali ručne robené priania s motívom kvetov, kde sa im prihovoria neutrálnym oslovením, keďže nikdy neviete, kto ten pozdrav dostane. Aby im tam napísali niečo pekné, podpísali sa, priložili im do toho nejaký malý darček: čaj, malú sladkosť, fotku atď. Snažíme sa ich vyzývať, aby nosili tieto pohľadnice so živými kvetmi priamo do zariadení. S tým, že tí starkí si kvety môžu dať do svojich izieb a spestriť si ich. Premenia ich na také lúky alebo si ich sadia do záhonov. Môžu sa o ne starať, aj týmto spôsobom ide o formu terapie.

Foto: aj zdanlivé drobnosti vedia spraviť veľkú radosť, archív p. Galátová

Terapeutické bábiky

Ďalší projekt, ktorý by som povedala, že je už veľmi úspešný a beriem ho ako náš druhý hlavný nosný projekt, sú terapeutické bábiky pre láskyplné spomienky. Idea je, aby sme nejakým spôsobom zlepšili kvalitu života pacientom s Alzheimerom, ktorých je v zariadení pre seniorov veľa. Sú veľmi vhodné aj pre všetkých pacientov so stareckou demenciou, ktorých je ešte viac. Terapeutická bábika je impulz. Ona má svoju váhu, svoju veľkosť, naozaj vyzerá realisticky do posledného detailu. Ona v nich vzbudí taký impulz, že sa im aktivujú spomienky buď na časy, keď sami mali deti, alebo niekto z ich blízkeho okolia mal deti a oni sa zrazu rozpamätajú na detaily, na ktoré už dávno zabudli. Začnú spievať. Rozhovoria sa, čo ich deti jedli, nejedli, aké mali dupačky, pyžamko… Tá hlava naozaj pracuje.

Čo by ste seniorom, ľuďom, s ktorými pracujete, alebo ktorí nás v nejakom zariadení pre seniorov sledujú, odkázali?

Odkázala by som im, že nám na nich záleží a že ich chceme počuť. Ja osobne milujem ich príbehy, milujem, keď si spomínajú a rozprávajú o témach, ktoré nám už možno nič nehovoria. Aby si nemysleli, že sú už niekomu na príťaž. Určite nie sú. Vždy sa na stretnutie s nimi tešíme. Pre nás je čas s nimi obohacujúci.

Viac informácií o projektoch, zapojení sa do výziev, fotky obdarovaných nájdete na stránke www.kolkolasky.sk. Pani Janka ponúkla v rozhovore mnoho inšpiratívnych myšlienok, plánov. Zdôraznila potrebu pozornosti k seniorom. Venovala sa téme dobrovoľníctva v praxi. Celý rozhovor je dostupný na youtube eReport TV.