V mene celej našej redakcie prajeme všetkým učiteľkám a učiteľom veľa radosti z práce, mnoho tvorivosti a chute meniť naše školy na lepšie miesta. (Deň učiteľov si pripomenieme 28. marca).
„Učiteľstvo je povolanie, nie zamestnanie.“ R. Maková
Profesionálna, rozhľadená, naplno zameraná na to, aby oblasti, ktorým sa venovala, napredovali a priniesli svoje ovocie. Pani Ružena Maková začínala ako učiteľka. Vyštudovala slovenský a nemecký jazyk. Prednostne sa venovala nemčine. V nemecky hovoriacich krajinách trávila už počas štúdia veľa času. Hovorí, že vo výbere povolania jej boli inšpiráciou vlastní učitelia. Učila deti aj dospelých. Podkutá praktickými skúsenosťami a s chuťou posúvať školstvo v meste k lepšiemu, presídlila do pozície vedúcej odboru školstva, kultúry, mládeže a športu v Trnave.
Naučiť sa jazyk je o praxi
Pani Maková už ako začínajúca učiteľka pochopila, že naučiť sa jazyk znamená byť s ním v pravidelnom kontakte a ponoriť sa doň. Nie je to vec pamäťového učenia. „Hovorenie, rozprávanie sa s ľuďmi, to bol základ. To ma posunulo ďalej. Škola dá základy, ako vyzerá gramatika. Rozpustenie jazyka nastáva až v samotnej praxi.“ R. Maková
Čo bolo pre vás ako učiteľa v praxi dôležité?
Je pravda, že prvé tri roky, keď som učila, bolo to vlastne to klasické. Už vtedy som sa snažila o čosi nové, aby žiaci získali jednak záujem o jazyk a aby im to aj naozaj niečo dalo, aby sa rozvinuli. Ja som vtedy ešte robila v cestovnej kancelárii sprievodkyňu a vytvorila som si kontakty s učiteľmi v Nemecku. A potom som nabalila svojich žiakov na to, že musíte sa učiť, lebo pôjdeme na týždeň do Nemecka a budete tam tým jazykom rozprávať. Aj sa tak stalo. Predpoludním chodili do nemeckej školy a popoludní sme spoločne robili výlety. Myslím si, že toto ich veľmi motivovalo. (…)
Po nežnej revolúcii som sa vrátila naspäť učiť, dostala som jazykové triedy, kde sa od tretieho ročníka jazyk učil. Najprv to boli tri hodiny v týždni, ale potom som si u riaditeľa vyboxovala vyššiu dotáciu hodín, lebo som mala pocit, a ono sa to osvedčilo, že nie je dôležité, že žiaci dostanú úlohu a doma sa budú učiť, ale že sa to všetko musia naučiť v škole. A tým, že sa trieda delila na jazyky, mala som menší počet žiakov, takých deväť, dvanásť, podľa toho, aká bola tá trieda veľká. To bolo naozaj veľmi dobré. Deti ani nemali možnosť zabudnúť to, čo sa na hodine naučili, lebo na druhý deň sa pokračovalo, na tretí deň, na štvrtý deň sa pokračovalo. A toto vnímam ako veľmi dôležité vo výučbe jazykov: byť stále v kontakte s tým jazykom a maximum toho zvládnuť v škole.
Odbor školstva, kultúry, mládeže a športu v Trnave
Pani Maková stála na čele veľkého mestského odboru. V rámci školstva spadalo pod jej tím dvadsať materských škôl, deväť základných škôl, dve základné umelecké školy, centrum voľného času. Okrem nich sa s kolegami usilovali o rozvoj práce s mládežou. Podporovali šport v meste mimo športových klubov (súťaže pre základné a materské školy, cyklistické výlety pre obyvateľov mesta). Medzi známe projekty, ktoré sa tešia popularite doteraz, patrí napríklad MiniTrnava. Pani Maková nám prezradila, že podobný projekt jestvuje len v Nemecku, v talianskom Janove a v japonskej Jokohame.
Čo za sebou vidíte a poviete si, som rada, že som za tým stála?
Radosť zo všetkých dobre vykonaných akcií, že sa ľuďom, pre ktorých sme ich robili, páčili, či už v oblasti kultúry alebo mládeže. Alebo aj v školstve. Videla som, že ľudia mi dôverujú, že mám dobrý vzťah so všetkými, s ktorými spolupracujem. Ale tá radosť alebo také zadosťučinenie sa tak spätne vracia teraz. Aj včera som mala stretnutie s riaditeľmi škôl, ktorí ma pozvali, že majú také dobré spomienky a že som sa medzi nimi cítila vždy dobre. Oni tvrdili to isté, takže pocit z dobre vykonanej práce a myslím si, že aj môj záujem o vzťahy, aby sa budovali. To ma tak nejako napĺňa pokojom, že snáď som niečo urobila dobre. I keď ja nehovorím, že by ešte nebolo čo zlepšovať.
Čo by ste dopriali dnešným deťom? Aký máte odkaz pre našich čitateľov, divákov, bývalých kolegov?
Určite učiteľov, ktorí to budú prežívať ako svoje povolanie, ktorí budú žiť pre deti. A učiteľov vzdelaných, erudovaných, rozhľadených. Učiteľov, ktorí majú čas na svoje deti. Všetkým tým, s ktorými som pracovala, by som vyjadrila vďačnosť. Všetci ma vždy obohacovali a posúvali ďalej.
Celý rozhovor s pani Ruženou Makovou je dostupný na youtube eReport TV.
Zdroj: eReport Trnava
KOMENTÁRE ČLÁNKU :
Rozhovory z Malého Ríma. Hosť: Ružena Maková