Maliarka Emília Krivosudská žije a tvorí v Križovanoch nad Dudváhom. Inšpiruje ju život sám. Rada maľuje prírodu rodného kraja, kvety, náboženské motívy. Vďaku za vlastný život vkladá do umeleckej tvorby.
Náročnú prácu vyvažovala maľba
Ako toxikologička Fakultnej nemocnice Trnava zasvätila pani Krivosudská svoj život záchrane životov druhých. Sama sa popasovala s ťažkou chorobou. Balans k náročnej práci vytvorilo výtvarné umenie. V maľovaní našla pokoj. Zároveň sa maliarstvo stalo mostom k stretnutiu množstva priateľov. Odborníci jej práce v rámci výstav a súťaží, na ktorých sa zúčastnila, hodnotili vysoko. Medzi jej učiteľov patrili zvučné mená – Hilda Hyllová, Peter Čambál aj akademický sochár Joseph Jurčo. Jej autorskú výstavu ste mohli obdivovať na Bratislavskom hrade i v Dome hudby Mikuláša Schneidera Trnavského v Trnave. V rámci výstav neprofesionálnych maliarov sa jej obrazy zaskveli na Trnavskej palete i na súťaži Výtvarné spektrum.
Bolo pre vás maľovanie arteterapiou?
No určite, to musím potvrdiť. Moja práca bola náročná, keďže som bola stále niekde v službe zdravotníctvu, keď bola nejaká intoxikácia. A bolo to väčšinou v noci a cez víkendy. Potom som si vždy našla voľný čas a už som maľovala. Najradšej som maľovala v okolí Križovian. To ma manžel vždy niekde vyviezol na aute a nechal ma tam. On si robil v záhrade a ja som si vonku maľovala.
Mali ste ako toxikologička spätnú väzbu o ľuďoch? Ako sa im darilo, či ich zachránili?
No určite, ja som vždy vedela, že to dobre pokračuje, pretože lekári v liečbe pokračovali a potrebovali zistiť, či ešte vylučuje nejaké antidepresíva tricyklické. Vždy som sa dozvedela, že sa z toho dostal, a bola som rada. Ale keď som prišla domov a len tak sa ma manžel opýtal, že koho si robila, ja som si nikdy nepamätala mená, mňa to nezaujímalo. Áno, prečítala som si, zapísala som do počítača všetko, ale mňa zaujímal najmä výsledok a už potom lekári, keď sa vypytovali, že či už mám hotový výsledok. Niekedy to bolo suicidálne, niekedy úplne náhodné, dieťatko napríklad zjedlo bobule konvalinky, to je jedovaté, alebo babičke pojedlo lieky, tak to bolo treba hneď zistiť, že ako, koľko toho asi má a aké lieky. Z toho, že ľuďom pomáham, som mala dobrý pocit.
Ako by ste vaše obrazy opísali vy sama? Ako ich vnímate? Aké sú?
Ja som sa vždy snažila nájsť niečo také krásne, dobré, aby to ľudí oslovilo. Vždy som hľadala niečo, čo poteší dušu. Našla som si miesto, ktoré sa mi páčilo a to som maľovala. Keď sa človek na to pozrie, má dobrý pocit, že máme aj v okolí Križovian takú peknú prírodu. Vždy mi to robilo radosť. Mojím prvým kritikom bol môj manžel.
Ak by našich divákov a čitateľov zaujali vaše obrazy, je možné dať si u vás namaľovať obraz alebo ísť na výstavu a odkúpiť si ho? Ako to funguje?
Mám veľa známych, ktorí zavolajú, že niečo potrebujú, majú nejakú oslavu. Križoviansky kostol som už maľovala zo všetkých strán, lebo my tam máme tú slávnu románsku rotundu, čiže ja to vždy spájam aj s tým, tú rotundu namaľujem. V osemdesiatom siedmom som maľovala Trnavskú Pannu Máriu. Vtedy sa išla stavať diaľnica a bola tam Božia muka. Keďže sa to zbúralo, horliví Križovančania chceli tú Božiu muku obnoviť. Ja som do nej namaľovala obraz Trnavskej Panny Márie a z druhej strany svätého Cyrila a Metoda. A stojí tam stále. Keď idete diaľnicou od Serede do Trnavy, tam tú Božiu muku vidíte. Jedna časť je otočená tak, že keď vchádzate do Trnavy, vidíte práve obraz Trnavskej Panny Márie.
Foto: maľba archív E. Krivosúdska
Čo je pre vás v živote hnacou silou?
Moja rodina, manžel, deti. Aj syn krásne maľuje, aj dcéra, študovala na odevnej v Trenčíne, ale teraz je z nej učiteľka. Druhé je to, že som bola chorá a prežila som uzdravenie, ktoré sa skoro rovná zázraku a preto som vďačná Pánu Bohu, že ma tu udržal. Od roku 2011 som bola vo veľmi ťažkom stave a odvtedy cítim, že mi Pán Boh vo všetkom pomáha.
Čo by ste si želali, aby vaše obrazy prinášali ľuďom?
Mojou túžbou je osloviť ľudí aj mojou vierou, že Pán Boh vie pomáhať aj v tých najhorších situáciách, keď už človek je úplne beznádejne chorý. A vidíte, odvtedy už uplynulo štrnásť rokov, a ja si tu takto maľujem a teším sa zo života.
Celý rozhovor s regionálnou maliarkou pani Emíliou Krivosudskou je dostupný na youtube eReport TV.
Zdroj: eReport Trnava
KOMENTÁRE ČLÁNKU :
Rozhovory z Malého Ríma. Hosť: Emília Krivosudská