Adam Drgoň je odchovancom trnavského hokeja. Ako trinásťročného chlapca sa ho ujal Slovan. Tu sa začalo jeho profesionálne formovanie. Na poste obrancu hrával v domácej lige (Trnava, Trenčín, Zvolen, Poprad, Martin) i v nemeckom Lausitzer Füchse (2006 – 2008). Dnes pôsobí v tíme Ingema Dukla Michalovce. Je veľkým fanúšikom amerického futbalu.
Tréningy a podpora rodiny
S hokejom ste začínali ako päťročný. Bol vo vašej rodine lákadlom viac hokej než tradičný spartakovský futbal?
Otec pôvodne chcel, aby som sa naučil korčuľovať. Tam to vôbec nebolo o tom, že idem hrať hokej. Začalo to jednoducho, v tom období zamrznuté jazerá v Kamenáči, tam sme veľa chodievali. Tých ľadov ešte nebolo k dispozícii toľko, ako je to dnes. Cieľom bolo len to, aby som sa naučil korčuľovať. Postupom času bola v mojej ruke hokejka. Chytilo ma to. Priznám sa, v tom období som už začínal aj s futbalom. Veľmi ma to bavilo, ale nakoniec som sa rozhodol zostať pri hokeji.
Kto z trénerov alebo ľudí vo vašom okolí stál pri vašich začiatkoch a podporil vás natoľko, že ste pri hokeji vytrvali?
Asi je ťažko povedať meno jedného trénera. Priznám sa, že tých prvých si už ani nepamätám. Je to naozaj dávno. Určite poviem trénera Iva Čierneho. Ten si ma stiahol do Slovana a veľmi mi pomohol. To je veľmi dôležitý tréner v mojej kariére. Ďalej, samozrejme, možno najdôležitejší tréner v mojej kariére – tréner Venutti. Ten mi neskutočne pomohol a patrí mu veľká vďaka za to, kde som dnes.
Aké ste mali ako mladý hokejista podmienky na Slovensku?
Porovnávať to s dnešnou dobou sa ani nedá. Všetko je iné. Iný hokej, iné podmienky pre mladých chalanov. Priznám sa, veľmi si na to nespomínam, aké to bolo, keď my sme boli mladí. To bolo obdobie, keď rodičia financovali naozaj všetko. Neviem, ako je to dnes, či sa to zmenilo. Ale pamätám si, keď som začínal v Slovane, snáď prvé štyri roky ma otec každý deň vozil hore-dole. Bol to masaker aj pre rodičov, stále si museli vymieňať zmeny v práci, takže moji rodičia mi neskutočne pomohli, samozrejme, im patrí asi najväčšia vďaka.
Dynamika dnešného hokeja
Okrem slovenského hokeja ste si zažili aj ten nemecký. Aké to bolo? Boli tam iné podmienky? Ako ste to vnímali vy ako hráč? Ako ste vnímali fanúšikov?
Nemecko je iná krajina, je to iná mentalita. Najväčší rozdiel, pokiaľ ide o fanúšikov, bol v tom, že tam sa tí ľudia prišli na šport baviť. Šport na Slovensku slúži ľuďom trošku aj na také odreagovanie sa, povedal by som, veľakrát tých negatívnych emócií. Toto bol ten najväčší rozdiel medzi fanúšikmi. Tam už aj dve – tri hodiny pred zápasom ľudia na štadiónoch majú grilovačky, je tam zábava. Zdalo sa mi to tam také rodinnejšie. Hokej si tam viac užívali. Aj pokiaľ ide o samotný hokej, podmienky, nemyslím financie, myslím zázemia klubov, to bolo asi také podobné. Nemôžem povedať, že by tí Nemci boli nejako pred nami.
V súčasnosti pôsobíte na Zemplíne. Hráte za tím Dukla Ingema Michalovce. Ako vás tam prijali? Ako sa tam cítite?
Chalani ma prijali v pohode. Kolektív sme tam výborný. Zázemie klubu je výborné. Tam nebol jeden problém.
V rámci Dukly sme našli dvoch domácich hráčov. V rámci slovenskej ligy máme aj viacerých zahraničných hráčov. Ako vnímate toto miešanie a možnosť hrať aj za iné slovenské mestá? Zmenil sa hokej aj v tom?
Tak toto je asi najväčšia zmena v našej lige. Ja si pamätám, možno to bolo ešte pred desiatimi rokmi, keď sem na Slovensko prišiel cudzinec, bol to väčšinou iba Čech. Potom nastalo také obdobie, myslím, že to naštartovala ako prvá Banská Bystrica, že začali prichádzať Kanaďania. Dnes môže mať každý tím sedem cudzincov. Väčšinou sú to chalani z Kanady alebo z Fínska.
Vnímate aj vy na poste obrancu takú dynamiku, že idete viac do súbojov, ako to bolo v začiatkoch? Prišlo také NHL k nám?
Hokej je rýchlejší aj tvrdší. Dokonca aj keď k nám prišli niektorí Kanaďania, povedali, že sa tu hrá na ich pomery dosť tvrdo. To som bol prekvapený. Ja sa priznám, že takýto druh hokeja veľmi nepreferujem. Som skôr hráč, ktorý hrá pozične alebo viac pri tom rozmýšľa. Zbytočne do súbojov až tak nechodím. Ale hovorím, tí Kanaďania alebo aj Fíni, Švédi priniesli taký priamočiarejší hokej, taký trošku agresívnejší, než na aký sme tu boli zvyknutí.
Náš hosť prednedávnom oslávil štyridsiate narodeniny. V mene celej redakcie mu prajeme všetko najlepšie. Celý rozhovor s pánom Adamom Drgoňom je dostupný na youtube eReport TV.
Zdroj: eReport Trnava
KOMENTÁRE ČLÁNKU :
Rozhovory z Malého Ríma. Hosť: Adam Drgoň