Čaro trnavských krojov

Kedysi boli kroje neoddeliteľnou súčasťou šatníka každej domácnosti. Tradičný trnavský kroj patril medzi najkrajšie a najzdobenejšie na Slovensku.

História trnavského kroja 

Trnava a jej okolie boli známe svojimi nádhernými krojmi. Podľa publikácie Slovenský ľudový odev dosiahli najväčšiu popularitu koncom 18. storočia, keď sa začali používať nové materiály, techniky a formy výzdoby, ktoré ich odlišovali od ostatných krojov na Slovensku.

Ženský kroj 

Základom ženského kroja bol rubáč – jednoduchý odev z konopného plátna zdobený jednoduchou výšivkou. Spočiatku slúžil ako každodenný aj sviatočný odev, no koncom 19. storočia sa nosil skôr pri práci. Na rubáč sa obliekali rukávce, ktoré sa vyrábali z konopného a neskôr z továrenského bavlneného plátna. Vrchnú časť odevu dotváral naberaný golier a manžety. Stred kroja tvorila kasanica, skladaná riasená sukňa, ktorá prechádzala od rubáča k sukniam. K ženskému kroju patrila aj široká fertucha alebo zástera zdobená čipkami a výšivkami podľa príležitosti. Vrchnú časť kroja dopĺňal pestrofarebný lajblík – plátenná vesta často s kvetinovým vzorom. Celkový vzhľad dotvárali ženy účesmi, vrkočmi a zdobenými čelenkami. Počas sviatkov si ženy vlasy zdobili ozdobami a farebnými stuhami, aby svoj vzhľad ešte viac zvýraznili.

Mužský kroj

Mužský kroj v Trnave bol praktický a nosil sa počas celého roka. Hlavnou súčasťou boli gate a košeľa z konopného plátna. Gate siahali po členky a mali vystrapkaný spodný okraj, rovnako ako rukávy košele, ktoré boli prešité ažúrom. Koncom 19. storočia sa začali používať jemnejšie materiály s výšivkami z hodvábu a bavlnenej priadze. Na košeli sa nosil tradičný lajblík s výšivkami a šnurovaním. Klobúky, nazývané širák, boli ozdobené perami z kohúta, páva či pštrosa. Počas zimy sa nosili kožuchy z barančiny, známe ako madovce, alebo peleríny s kapucňou z tmavej vlnenej látky. Obuv bola u mužov a žien podobná, najčastejšie kožené pantofle a v chladnejšom počasí čižmy. 

Kroje boli neoddeliteľná súčasť trnavského regiónu a jeho tradícií. Podľa publikácie Slovenský ľudový odev sa v prvej tretine 20. storočia prestali nosiť a zostali len ako príležitostný odev počas osláv a sviatkov. Ich históriu si počas výnimočných príležitostí pripomíname dodnes.

Zdroj: eReport Trnava